|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. septembra 2014
H-W Sinn neverí, že Nemecko odstaví posledný jadrový blok v r. 2022
Hans-Werner Sinn je jedným z prominentných kritikov zmeny nemeckej energetickej politiky. Sinn, riaditeľ renomovaného mníchovského hospodárskeho ústavu Ifo, poskytol rozhovor ...
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Berlín 29. septembra (TASR) - Hans-Werner Sinn je jedným z prominentných kritikov zmeny nemeckej energetickej politiky. Sinn, riaditeľ renomovaného mníchovského hospodárskeho ústavu Ifo, poskytol rozhovor portálu Wall Street Journal Deutschland (WSJD). Zopakoval v ňom svoju ponuku na stávku, že Nemecko v cieľovom roku 2022, ktorý stanovila spolková vláda pre zastavenie výroby v jadrových blokoch, neodpojí od siete svoj posledný reaktor.
Svoj názor odôvodňuje príkladom Švédska, ktoré už dvakrát stanovilo konečný termín pre skončenie činnosti jadrových reaktorov a dvakrát ho odvolalo.
Profesor Sinn kritizuje zmenu nemeckej energetickej politiky zásadne a z viacerých dôležitých hľadísk. Krajina sa vzdáva výroby elektrickej energie zo spoľahlivých konvenčných kapacít a preferuje jej výrobu vo výkyvových veterných parkoch a zo slnečných kolektorov.
Krajina musí v krátkom čase vytvoriť kapacity na "skladovanie" energie, ktorá sa získa v čase, keď jej ekologické zariadenia výrazne produkujú viac, ako jej momentálne treba. Sinn hovorí o nevyhnutností postaviť do roku 2020 až 3600 takých veľkých transformačných zariadení. Podľa neho ide o gigantickú úlohu, ktorú Nemecko nemôže zvládnuť do šiestich rokov a ani neskôr.
Poukázal na to, že zatiaľ nie je nijaká technológia, ktorá by si reálne dokázala poradiť s nadvýrobou elektrickej energie. Diskutuje sa o tom, že aktuálne nepotrebná elektrina by sa dala "skladovať" v autobatériách. "Aj keby sme mali jeden milión elektrických BMW, získali by sme len 0,6 % potrebnej skladovacej kapacity," uviedol profesor.
Technologický proces, ktorý umožní zmeniť elektrickú energiu na vodík a metán, síce jestvuje, ale jeho účinnosť je žalostne nízka. Strácajú sa ním dve tretiny až tri štvrtiny elektrickej energie. Cena opätovne získanej elektriny vzrastá o 300 až 400 %, a to sa neberú do úvahy náklady na metanizujúce zariadenia.
Lepšie by bolo získavať metán zo zemských hĺbok, jeho cena by bola len zlomkovou v porovnaní s metanizáciou elektrickej energie.
Nemecká vláda podporuje budovanie ekologických energetických kapacít bez toho, aby vedela, k čomu dôjde v budúcnosti. Tento prístup pokladá za centrálno-plánovací, a taký v minulosti nikdy nedokázal svoju životaschopnosť.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR