H. W. SINN: Krajiny s eurom by mali mať možnosť opustiť eurozónu

Bratislava 30. apríla (TASR) - Brexit ukázal, že Európska únia (EÚ) sa musí reformovať, lebo jej inak hrozí rozpad a starému kontinentu nestabilita. Členské štáty by mali mať možnosť opustiť eurozónu, mal by sa pripustiť bankrot zle hospodáriacich krajín, migranti by nemali dostávať sociálne benefity bez toho, aby pracovali a v EÚ je potrebná spoločná bezpečnostná politika. Takto naznačil reformu únie popredný nemecký ekonóm a bývalý prezident Inštitútu pre ekonomický výskum IFO Hans Werner Sinn v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky.




-Americký prezident Donald Trump nedávno kritizoval Nemecko, že je v pozadí oslabovania eura, ktoré využíva na podporu svojho exportu a na oslabovanie americkej ekonomiky. Dá a to chápať ako vyhlásenie obchodnej vojny?-



Áno, existuje riziko obchodnej vojny. Situácia sa vyhrotila nástupom prezidenta Trumpa do funkcie a jeho viacerými ostrými výrokmi na adresu obchodných partnerov USA. Má pravdu v tom, že euro je podhodnotené. To však nespôsobilo Nemecko nejakými úmyselnými rozhodnutiami. V pozadí slabšieho eura sú dva dôvody. Prvým je, že Nemecko, hoci má vysokú exportnú výkonnosť, stratilo ako člen eurozóny možnosť ovplyvňovať menovú politiku. Túto kompetenciu odovzdala Deutsche Bundesbank Európskej centrálnej banke. Druhým dôvodom sú samotné USA. Na Wall Street vzniklo množstvo sofistikovaných finančných produktov, ktoré boli veľmi atraktívne, a preto sa napokon rozšírili do celého sveta. Tým sa vytvoril vysoký dopyt po americkej mene, ktorý ju nadhodnotil. To bol dôvod, ktorý znížil konkurencieschopnosť americkej ekonomiky. Niečo podobné sa stalo aj Veľkej Británii. Sila finančného centra v londýnskom City spôsobila vyšší dopyt po libre. No a silná libra poškodila konkurencieschopnosť britského priemyslu. Trump by mal preto z ekonomických problémov viniť skôr Wall Street a iné finančné inštitúcie, no nie Nemecko.


-Euro má stále vyššiu hodnotu ako dolár, napriek tomu tvrdíte, že je podhodnotené. Aké sú hlavné dôvody?-


Euro a dolár sú na seba naviazané a ich vzájomný menový kurz je ako dve strany jednej mince. Čiže nadhodnotený dolár znamená podhodnotenie eura. Dôvody som už vysvetlil.


-Napriek tomu však výhrady voči nemeckej exportnej politike nezaznievajú len spoza oceánu, ale aj z Európy. Prebytok bežného účtu obchodnej bilancie je 8 % z hrubého domáceho produktu Nemecka. Viaceré štáty z juhu Európy, ako je Grécko, Taliansko alebo Španielsko, sa obávajú, že takáto politika Nemecka ich zruinuje. Môže tieto obchodné nerovnováhy viesť k rozpadu EÚ, ktorá bola založená práve aj na uľahčenie vzájomného obchodu?-


Tieto krajiny majú problém, no nemožno všetko zužovať len na otázku obchodnej výmeny. Veľkú úlohu pritom hrajú kapitálové toky. Spomínaným krajinám chýbal kapitál, a tak sa ho snažili v minulosti pritiahnuť. Prílev súkromného kapitálu na juh Európy pred rokom 2008 vytvoril trhovú bublinu, zvýšil infláciu a zhoršil konkurencieschopnosť Grécka, Portugalska Španielska či Talianska. Keď prišla kríza, tak potrebovali zdroje na sanáciu ekonomiku a to už boli verejné peniaze z Európskej centrálnej banky alebo európskeho záchranného mechanizmu. Takto sa z Nemecka dostalo na juh Európy množstvo kapitálu, ktoré týmto krajinám umožnilo, aby nakupovali nemecké produkty. Preto sa musia pri takejto kritike vziať do úvahy nielen toky tovarov a služieb, ale aj kapitálu. Pokiaľ majú krajiny južnej Európy pocit, že ich to poškodzuje, mali by zastaviť prílev kapitálu z Nemecka.


-To asi nie je také jednoduché. Najmä, keď majú tieto krajiny rovnakú menu ako Nemecko. Nie je práve euro hlavným dôvodom týchto nerovnováh? Tým, že krajinám v problémoch neumožňuje flexibilitu?-


V čase, keď sa schválilo vytvorenie eura na summite v Madride v roku 1995, mali krajiny ako Španielsko alebo Portugalsko v priemere až o 5 % vyššie úrokové sadzby ako Nemecko. Po zavedení eura im výrazne klesli úroky, čo spôsobilo, že vlády, ale aj podnikatelia a občania si začali požičiavať omnoho viac. To spôsobilo enormný nárast investícií do realitného sektora a vznik trhovej bubliny a zároveň aj silný rast miezd, ktorý nezodpovedal rastu produktivity práce. Následne vzrástli ceny a tento vývoj významne zhoršil konkurencieschopnosť južnej Európy. Pre Nemecko tým nastal problém. Východiskom bolo buď sprísnenie rozpočtovej politiky, a teda ekonomické škrty v južnej Európe, aby sa španielska, grécka či portugalská ekonomika vrátili na reálnu úroveň, alebo prispôsobenie sa týmto krajinám, a teda zvýšenie aj nemeckej inflácie, aby ony ostali konkurencieschopné. Veľmi mizerná dilema.


-Pre také Grécko, ale aj pre euro, by teda bolo lepšie, keby mohlo odísť z eurozóny a mať vlastnú, hoci výrazne slabšiu menu...-


-Určite áno. Keby Grécko opustilo eurozónu už v roku 2010, ako sa o tom hovorilo, namiesto prijímania záchranných programov, tak by už mali drachmu, devalvovanú minimálne o 50 %. To by však zdražilo importy, čím by sa dopyt preorientoval na domáci trh. To by napríklad v potravinárstve podporilo miestnych farmárov a viedlo k vytvoreniu nových pracovných miest. Celá ekonomika by sa tak ozdravila omnoho skôr. Finančná pomoc ich však umelo drží v eurozóne na úrovni, ktorá nezodpovedá parametrom gréckej ekonomiky. Tá potom nedokáže vytvárať pracovné miesta, napríklad pre mladých ľudí, ktorých 50 % miera nezamestnanosti je katastrofálna.


-Ak sú teda krajiny európskeho juhu v eurozóne skôr ako porazení, má euro aj nejakých víťazov?-


Nie, nemá. Euro prinieslo veľa ekonomického neporiadku do Európy. Nemecko je príliš lacné. Exportuje veľa áut, no tie si mnohé európske krajiny kupujú na dlh, ktorý sa hromadí. To je veľký problém. Euro nie je pre Európu vôbec dobré.


-Má euro vôbec budúcnosť a nejakú perspektívu?


Samozrejme, má budúcnosť, no eurozóna sa musí reformovať. Myslím si, že euro sa musí stať viac flexibilné. Krajiny, ktoré majú pre hodnotu výmenného kurzu problémy s konkurencieschopnosťou, by mali mať možnosť dočasne devalvovať menu, a teda využívať nejakú slabšiu obdobu eura. Následne, keď sa z problémov dostanú, by sa mohli vrátiť do eurozóny.


-Po brexite ste sa vyjadrili, že celý koncept EÚ potrebuje reformu. Ako by mala vyzerať?-


V prvom rade umožniť, aspoň dočasne, členským krajinám opustiť eurozónu. Ďalej pripustiť možnosť, že členská krajina EÚ môže zbankrotovať. To by zvýšilo opatrnosť investorov, lebo by si uvedomili, že svoje peniaze nemusia dostať späť. Potrebujeme reformu v azylovom práve a v otázke migrácie do únie. Nemôže sa stávať, že migranti majú hneď po príchode nárok na sociálne benefity. Tie by sa mali rozdeliť na zdedené a na zaslúžené. Na zdedené by mal nárok len občan krajiny. Na zaslúžené by mal nárok aj imigrant, ktorý je zamestnaný a prispieva do sociálneho systému. Tak by sa stal európsky model blahobytného štátu podstatne menej príťažlivý pre chudobných prisťahovalcov z celého sveta. Nakoniec som za to, aby sa ďalej prehlbovala integrácia EÚ, najmä v oblasti spoločnej bezpečnostnej politiky a ochrany hraníc.


-Predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker nedávno predstavil päť možných scenárov ďalšieho smerovania EÚ. Ktorý z nich považujete za najpravdepodobnejší?-



Za najpravdepodobnejšiu považujem takzvanú transferovú úniu, keď bude mať EÚ spoločný rozpočet a financie sa budú presúvať medzi skupinami krajín. Nie je to však najlepšie riešenie, lebo konkurencieschopnosť únie to vôbec neposilní, skôr naopak.


-Vrátil by som sa k téme migrácie. Nemecko táto téma ovplyvnila najviac, pretože muselo prijať za posledné dva roky viac ako milión migrantov. Zvládne nemecká ekonomika túto záťaž?-


Zvládne to, no je to dlhodobá ekonomická záťaž, pretože migranti sú čistí prijímatelia finančnej pomoci, kým sa rekvalifikujú a začnú pracovať. To si vyžaduje značné verejné zdroje. Preto je potrebné, čo najrýchlejšie a čo najviac ľudí integrovať a zapojiť do pracovného trhu.














Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR