H. SCHILLING: Luthera politické následky jeho novej teórie nezaujímali

Bratislava 29. októbra (TASR) – Je nemeckým profesorom histórie. V rokoch 1992 až 2010 pôsobil na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Vyštudoval dejiny, germanistiku, filozofiu a sociológiu na univerzitách v Kolíne nad Rýnom a vo Freiburgu. Napriek tomu, že sa profesionálne venoval predovšetkým obdobiu novoveku, známym sa stal až na základe životopisu o mníchovi Martinovi Lutherovi, ktorý chcel reformovať katolícku cirkev. Práve s Lutherom sa od tých čias spája pojem reformácia. Tento rok si pripomíname jej 500. výročie.


"Niekedy mám dojem, že katolícka cirkev je dnes k Lutherovi bližšie ako niektorí funkcionári evanjelickej cirkvi, minimálne v Nemecku, ktorí chcú Lutherove tézy prispôsobiť modernému, sekulárnemu svetu a náboženské jadro jeho teológie chápu "len z historického hľadiska", takže modernizáciu kresťanstva vnímajú skôr rušivo," odpovedal na otázku, či by Luther podľa neho bol spokojný so súčasnou podobou katolíckej cirkvi.

V rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky o význame reformácie, Martinovi Lutherovi a o jeho spojitosti s územím súčasného Slovenska hovoril Heinz Schilling.

V akom zmysle je reformácia podľa vás dôležitá pre súčasný svet? Ako by ste mladej generácii priblížili jej hlavnú myšlienku?

Reformácia v Európe narušila jednotnú náboženskú kultúru, nebolo to však úmyslom Martina Luthera, ten chcel totiž zreformovať cirkev ako takú. Keďže to však nebolo možné a zároveň nedokázal Rím reformáciu potlačiť, v Európe už nevládla jednotná cirkev, ale začalo tu fungovať viacero náboženstiev: pápežsko-rímske, čoskoro nazývané katolícke, reformované kalvínske, anglikánske, a okrem nich aj ďalšie ako novokrstenci, jednota bratská, antitrinitariáni a tak ďalej. Tak sa otvorila cesta k fundamentálnej kultúrnej, politickej a spoločenskej diferenciácii v Európe aj v rámci jednotlivých európskych krajín a štátov – čo však so sebou dlhodobo prinieslo tvrdé a často aj krvavé konflikty, predovšetkým tridsaťročnú vojnu. O nič z toho sa Luther nesnažil, no toto všetko bolo následkom jeho odporu voči Rímu a jednotnej kresťanskej kultúre.

Ako by v súčasnosti vyzeral svet, ak by k reformácii neprišlo?

Keďže aj pred Lutherom a nezávisle od neho sa vyskytovali hlasy požadujúce reformu stredovekej cirkvi spolu s kritikou pápeža a cirkvi (Erazmus Rotterdamský a iní), tak či tak by v dlhodobom meradle došlo k takzvanému diferenciačnému efektu, minimálne v rámci cirkvi. Ale nevznikli by náboženské a kultúrne rozdiely medzi katolíckymi a evanjelickými krajinami, ktoré sú viditeľné dodnes, napríklad ako medzi luteránskymi škandinávskymi krajinami a katolíckym Talianskom alebo Španielskom či stredoeurópskymi kultúrami s viacerými vierovyznaniami.

Myslíte si, že Martin Luther tušil, aký dopad bude mať jeho konanie na krajiny v Európe?

To nie, politické následky jeho novej teórie ho veľmi nezaujímali. Cirkev a vieru chcel reformovať, čiže prinavrátiť k evanjelickej podobe raného kresťanstva, tak, aby mohol večnú spásu dosiahnuť každý. Istota spasenia bola pre neho dôležitejšia ako vplyv na politickú alebo spoločenskú situáciu na tomto svete. Ale aby priviedol ľudí k správnej viere, bolo potrebné vykonať v štáte a spoločnosti určité zmeny – napríklad zmeny v organizácii cirkvi (okrem iného zrušenie pápežstva a biskupstva), budovať školy a univerzity a poskytnúť vzdelanie chlapcom aj dievčatám, mužom aj ženám.

Aké bolo prepojenie medzi Martinom Lutherom a územím, ktoré dnes patrí Slovensku? Bol priateľom Philippa Melanchthona, ktorý bol v kontakte s jeho študentom, významným humanistom Leonardom Stockelom z Bardejova.

Už od čias významného a výnimočne vzdelaného kráľa Mateja Korvína priťahoval študentov z vtedajšieho Uhorska, a teda aj z územia dnešného Slovenska, do Wittenbergu skutočne práve humanizmus. Tam si ich väčšinou pod svoje krídla vzal Philipp Melanchthon a samozrejme častokrát prevzali títo študenti aj Lutherove teologické názory. Keď sa vrátili domov, s Wittenbergom udržiavali kontakt prostredníctvom listov – cez známu korešpondenciu humanistov – čo bol síce pomalší komunikačný nástroj ako tie, ktoré poznáme dnes, no trvalejší a s výrazným vplyvom aj na regióny ako Slovensko, Transylvánia a Maďarsko.

Napísali ste knihu venovanú Martinovi Lutherovi. Boli ste s ňou taktiež v Bratislave. Prečo sa venujete práve tomuto historickému obdobiu?

Pretože v ňom došlo v Európe a vo svete k zmenám, ktoré náš život formujú dodnes: okrem reformácie, humanizmu a renesancie aj k spájaniu rôznych regiónov sveta následkom európskej expanzie a k prenikaniu rozličných informácií do Európy z takých kútov sveta, ktoré tu boli dosiaľ neznáme. Okrem toho sa následkom raného kapitalizmu odohrali zmeny aj v obchode a remeslách a v neposlednom rade sa začali v Európe formovať rôzne štáty a národy. Podrobne som sa tomu venoval vo svojej najnovšej knihe "1517 – svetová história jedného roka", čím som chcel poukázať na to, že novovek nenabral svoj smer len vďaka Lutherovi a reformácii.

Myslíte si, že vysoká ekonomická vyspelosť niektorých európskych krajín môže taktiež súvisieť určitým spôsobom s faktom, že je väčšina populácie v týchto krajinách protestantského vierovyznania? Alebo môže podľa vás blahobyt krajiny vo všeobecnosti súvisieť s náboženstvom?

Novinári to takto radi vykresľujú, čím nadväzujú na teóriu Maxa Webera z 19. storočia. Ak však vezmeme do úvahy množstvo rôznych faktorov, ktoré blahobyt ovplyvňujú, musíme dôjsť k záveru, že takéto tvrdenie je jednostranné a nepresvedčivé.

Čo si myslíte o súčasnej katolíckej cirkvi? Podľa vás bol by Martin Luther spokojný s jej dnešnou podobou?

Niekedy mám dojem, že katolícka cirkev je dnes k Lutherovi bližšie ako niektorí funkcionári evanjelickej cirkvi (minimálne v Nemecku), ktorí chcú Lutherove tézy prispôsobiť modernému, sekulárnemu svetu a náboženské jadro jeho teológie chápu "len z historického hľadiska", takže modernizáciu kresťanstva vnímajú skôr rušivo.

Vnímate v súčasnosti osobnosti podobné Martinovi Lutherovi, samozrejme, v kontexte doby? Vo všeobecnosti dnes opätovne narastá význam náboženstva, pričom je príčinou mnohých konfliktov.

Možno pápež František.

Aká bola úloha vzdelania v procese reformácie? A čo si myslíte o vzdelanostnej úrovni v súčasnosti?

Úlohu vzdelania a výchovy som už vyzdvihol, v dnešnej dobe by však bolo dôležité zdôrazniť duchovno-humanistické vzdelanie v súlade s víziami reformácie namiesto čisto kultúrnych metód, ktoré vidíme aj na internete.

Prečo je dôležité, aby súčasná mladá generácia vedela o reformácii a aby sa o nej učila v škole?

Pretože len vďaka podrobnej znalosti toho, ako vznikol náš súčasný svet, si ľudia dokážu vytvoriť svoj vlastný úsudok a umožní im to žiť nezávisle od údajného bezvýchodiskového tlaku súčasnosti. Bez historického vzdelania sme vydaní napospas bezmocným obavám a nátlaku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR