Gynekológ Martin Redecha: Slovenskí lekári sú nútení robiť interrupcie rizikovejším spôsobom

 

Časť z nich sa hrdo hlási k ochrane života, ktorú má reprezentovať nový interrupčný zákon. Ale čo si o ňom myslia gynekológovia? Naozaj pomôže ženám a zníži počet potratov?

„Interrupcie sú len vytrhnutá pikantéria zo širokej problematiky reprodukčného zdravia,“ hovorí prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti docent Martin Redecha.

Prízvukuje, že na rozdiel od umelých potratov sa na komplexnú starostlivosť a realizáciu opatrení v oblasti reprodukčného zdravia u nás akosi dlhodobo zabúda.

Patrí sem množstvo problémov súvisiacich s ľudskou reprodukciou a tehotenstvom, od sexuálnej výchovy, problémov plánovaného rodičovstva, antikoncepcie, sexuálneho zdravia a práv žien, až po práva na potomstvo, otehotnenie, zdarný priebeh tehotenstva a pôrodu.

Predĺženie čakacej lehoty je v praxi zbytočné

Poslanci navrhujú, aby žena interrupciu podstúpila až po štyroch dňoch od žiadosti. Podľa Redechu je to zbytočné opatrenie. „Predĺžiť lehotu zo 48 na 96 hodín podľa môjho názoru nemá vôbec žiadny praktický význam, pretože 48 hodín je dostatočne dlhá doba na to, aby si žena v stresovej situácii rozhodnutie stihla dostatočne premyslieť, prípadne svoj postup prekonzultovať s blízkymi osobami,“ myslí si.

„Okrem toho, málokedy sa robí interrupcia tak, že žena podpíše žiadosť a presne o 48 hodín sa v nemocnici vykoná zákrok. Čas od podpísania žiadosti po zákrok býva podstatne dlhší ako 48 hodín“ dodáva.

Interrupciu si vyberajú tri skupiny žien

Podľa súčasnej legislatívy môže žena podstúpiť interrupciu do 12. týždňa tehotenstva, no spravidla sa vykonáva do 8. týždňa. „Väčšinou o ňu žiadajú ženy, ktoré už rodili, často majú jedno-dve, nezriedka i viac detí,“ opisuje a dopĺňa, že motiváciou zrejme býva zložitá sociálna či ekonomická situácia.

Ďalšiu skupinu tvoria mladé dievčatá, na prahu sexuálneho života, ktoré pri neskúsenosti nečakane otehotneli.

Treťou sú ženy s tzv. zdravotnou indikáciou, pre ktoré je potrat riešením závažných zdravotných postihnutí očakávaného dieťaťa, či významných zdravotných komplikácií matky.

Zdravotné dôvody umožňujú aj neskoršie zákroky

Z genetickej indikácie je povolené ukončenie tehotnosti až do 24. týždňa. Pri diagnostikovaných závažných vývinových chybách plodu alebo pri bezprostrednom ohrození života matky je možné tehotenstvo prerušiť kedykoľvek.

Navrhovaný zákon sa má dotknúť aj tretej skupiny žien, ktoré potrat volia zo zdravotných dôvodov. Po novom bude musieť žena doložiť dôvod zákroku dvomi nezávislými lekárskymi správami od odborníkov z odlišných zariadení.

Ani v tomto prípade však podľa Redechu nejde o žiadnu novinku, pretože aj dnes sa k prípadom poškodenia plodu prakticky vyjadrujú najmenej dvaja lekári. „Pri genetických chybách plodu okrem gynekológov predovšetkým genetik, pri iných diagnostikovaných postihnutiach sú to špecialisti z daného odboru, ktorí posudzujú prognózu diagnostikovaného ochorenia. Vývinové anomálie plodu posudzujú zväčša špecialisti v ultrazvukovej diagnostike. No a vždy sa k výkonu takéhoto prerušenia tehotnosti vyjadrujú aj lekári v zariadení, kde sa má výkon realizovať,“ hovorí gynekológ.

Zásah do intimity

Čo však považuje za nebezpečné, je štatistika, ktorá by sa k interrupciám mala podľa nových zákonných ustanovení viesť, resp. otázky o spôsobe počatia dieťaťa a použití antikoncepčnej metódy. „Zo psychologického hľadiska to považujeme za zásah do intimity ženy,“ hodnotí prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti.

„V návrhu nevidíme vôbec žiadny prínos, ktorý by mohol znamenať zníženie počtu interrupcií. Samozrejme, mimoriadne pozitívne hodnotíme všetky sociálne opatrenia, ktoré majú žene pomôcť a zlepšiť jej ekonomickú situáciu,“ pokračuje.

Podľa Redechu je súčasne platný zákon liberálny, ale zároveň pozitívne hodnotený zo strany Európskej únie a väčšiny medzinárodných zdravotníckych organizácií a odborných spoločností.

„Z praxe je jasné, že obmedzenie prístupu ženy k umelému prerušeniu tehotnosti nikdy neprinieslo zníženie ich skutočného počtu. Znamenalo to vždy len nežiaduce javy, ako je napr. interrupčná turistika, zbytočné skresľovanie štatistík, kriminálne potraty so všetkými svojimi sociálnymi, ekonomickými a najmä zdravotnými dôsledkami,“ hodnotí.

Potratová tabletka je oveľa bezpečnejšia

Problém však vidí niekde inde: „Ak tento interrupčný zákon platí, tak lekár je povinný urobiť zákrok pacientke tak, aby ju čo najmenej ohrozil a vystavil čo najmenšiemu riziku komplikácií. Tomu sa hovorí „postup lege artis“ – podľa súčasných poznatkov vedy. U nás sa však nedá pri výkone umelého prerušenia tehotnosti takto postupovať, pretože najšetrnejším spôsobom je dnes interrupčná tabletka, ktorá u nás nie je registrovaná. Vyhláška ministerstva zdravotníctva upravujúca výkon interrupcie ho dovoľuje vykonať len chirurgicky. Čiže nemôžeme potrať vyvolať tabletkou, čo je najbezpečnejšie, ale spôsobom, pri ktorom sme si vopred vedomí, že ženu vystavujeme väčším rizikám a pravdepodobnosti vzniku komplikácií. Tieto fakty sú už dnes, keď sa tzv. potratová tabletka temer dve desaťročia využíva vo väčšine civilizovaných krajín, nepochybne praxou potvrdené.“

Pri chirurgicky vykonávanej interrupcii podľa odborníka hrozia závažné včasné komplikácie, poškodenie tkanív, orgánov, infekcia, intenzívne krvácanie, ktoré môžu v extrémnych situáciách končiť aj fatálne.

Z neskorých komplikácií sú to najmä následky včasných komplikácií, riziko spojené s neschopnosťou budúceho otehotnenia a donosenia dieťaťa. „Tabletka je bez akýchkoľvek pochybností bezpečnejšia,“ vysvetľuje.

Hoci je tzv. potratová tabletka dostupná v 22 krajinách Európy, na Slovensku nie je registrovaná. Po užití spôsobí odlúčenie vyvíjajúcich sa tkanív, podobne ako pri prirodzenom potrate. „Samozrejme, aj pri takomto potrate hrozia komplikácie, najčastejšie ide o problém s nadmerným, alebo dlhšie trvajúcim krvácaním. To však väčšinou nebýva problémom, ktorý by sa nedal medicínsky zvládnuť,“ objasňuje a dodáva, že zavedenie potratovej tabletky do praxe nikde nespôsobilo dramatické zvýšenie potratov.

Interrupcia je pre lekárov nepríjemná

Podľa docenta Redechu podpora zavedenia potratovej tabletky do praxe zo strany gynekológov automaticky neznamená podporu interrupcií: „Robím 40 rokov a poznám väčšinu slovenských gynekológov. Neviem však o žiadnom, ktorý by robil tento zákrok rád. Je nepekný, technicky nepríjemný a aj z etického hľadiska ide o nepríjemný zážitok. Povinnosťou štátneho zariadenia však je, aby ho na žiadosť pacientky vykonalo, pretože naň má podľa zákona nárok. Ak má lekár v takomto zariadení výhrady svedomia, samozrejme, nemožno ho nútiť. Štátne zdravotnícke zariadenie by však malo vykonanie zákroku zabezpečiť. “

Právo na bezplatnú antikoncepciu

Ako ďalej dodáva, vykonávanie interrupcií je súčasťou komplexu zdravotnej starostlivosti. Rovnako by ňou malo byť právo ženy na bezplatnú a účinnú antikoncepciu tak, ako to presadzuje Európska únia, myslí si. „Práve zo strany Európskej únie bolo Slovensko za toto už opakovane verejne kritizované,“ dopĺňa.

Ak by sa na Slovensku presadil zákaz interrupcií, pravdepodobne by sa zvýšil dopyt po tzv. potratovej turistike. Príkladom je Poľsko, ktoré potraty zakázalo, a tak chodia Poľky na tieto zákroky k nám, približuje Redecha.

Podobne reagujú niektoré ženy na Slovensku, kde nie je oficiálny prístup k potratovej tabletke. Snažia sa ju zohnať iným spôsobom, cez internet alebo kontaktujú zahraničné pracoviská, kde je takýto postup umožnený.

Riziko obchádzania zákona

„V súčasnej situácii sú lekári nútení robiť chirurgický výkon, ktorý je rizikovejší, a lekári zároveň strácajú kontrolu nad tehotnými pacientkami, ktoré hľadajú pomoc mimo možností našej zdravotnej starostlivosti,“ pokračuje a dodáva, že ak by sa interrupcie zrušili úplne, musíme počítať s množstvom nežiaducich javov, ktoré by to so sebou prinieslo. „Počet interrupcií by v skutočnosti podstatne neklesol, len by sa vyhli štatistike,“ uzatvára.