Gruzínsko dúfa v individuálne rozširovanie NATO a EÚ

BRATISLAVA, TBILISI 1. decembra (WBN/PR) - Ak hovoríme o euroatlantickej integrácii, Gruzínsko je zo všetkých kaukazských krajín najďalej. Napriek tomu však na svoje členstvo v medzinárodných inštitúciách možno bude musieť čakať. Gruzínci sa totiž obávajú, že EÚ a NATO budú s rozširovaním čakať na ďalšie krajiny, ktoré majú do euro-atlantických inštitúcií ďaleko. V praxi to môže znamenať, že by do NATO a EÚ vstúpilispoločne so svojimi regionálnymi susedmi, až keď viaceré z nich splnia podmienky pre vstup.


Integračná cesta krajiny bola a stále je pomerne komplikovaná. Jej obyvatelia však svoju budúcnosť jednoznačne spájajú s NATO a EÚ. Podpora vstupu do obidvoch zoskupení je mimoriadne vysoká, vstup do EÚ podporuje až 90 percent obyvateľstva, NATO má len o málo nižšiu podporu. „Gruzínsko si uvedomuje, že sa nachádza v geopoliticky veľmi nestabilnom regióne, aj z tohto dôvodu si praje znovu patriť do európskej rodiny, ktorú vníma ako symbol stability, prosperity a spolupráce,“ vysvetľuje Tamar Beruchašvili z gruzínskeho Úradu podpredsedu vlády pre euro-atlantickú integráciu krajiny. „Najlepší by však nemali čakať na tých, ktorí nie sú motivovaní bežať tak rýchlo ako ostatní,“ narážala Beruchašvili na vlažný prístup Arménska a Azerbajdžanu k euro-atlantickej integrácii.

Lela Garsevanišvili z gruzínskeho ministerstva zahraničných si myslí, že EÚ by nemala čakať, kým dobehne celý pelotón naraz a znevýhodňovať tak najlepšie pripravené štáty. „EÚ by mala privítať krajiny podľa toho, ako sa usilujú, plnia kritériá a napredujú v integračnom procese,“ hovorí Garsevanišvili.

Gruzínskej ceste do Európy pomáha aj Slovensko prostredníctvom aktivít mimovládnych organizácií. Jednou z nich je aj projekt „Gruzínsko: Klopanie na dvere EÚ“, ktorý v novembri odštartovala Slovenská atlantická komisia v spolupráci s gruzínskou Nadáciou Levana Mikeladzeho a finančnou podporou SlovakAid. V rámci tohto projektu prinášajú Slováci Gruzíncom svoje integračné skúsenosti a pomáhajú im budovať demokratické inštitúcie. Najbližšou aktivitou je decembrové bilaterálne podnikateľské fórum, kde sa okrem obidvoch obchodných komôr, stretnú aj takmer štyri desiatky podnikateľov z obidvoch krajín. Cieľom je posilniť vzájomnú obchodnú spoluprácu.