Gröhling: Vďaka očkovaniu budú môcť deti chodiť do školy, rodičia by si to mali uvedomiť

Zatiaľ, čo školský zákon bol dvakrát v medzirezortnom pripomienkovom konaní, návrh vysokoškolského zákona, ktorého finálna verzia sa ani nedostala do legislatívneho procesu, vyvolal štrajk.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) v rozhovore pre portál vŠkolstve.sk priblížil, v akom štádiu sú rokovania s aktérmi, ktorých sa zmeny dotknú a kedy by sa do parlamentu mohla dostať nová školská legislatíva.

Tiež načrtol, ako to bude v septembri s nástupom žiakov do škôl aj materských škôl, ktoré už budú povinné pre všetky deti od päť rokov.

Koncom júna nastala nečakaná zmena vo vedení ministerstva školstva, keď bola z postu štátnej tajomníčky odvolaná Monika Filipová. Pre Denník N povedala, že ako dôvod ste uviedli, že nepracovala dostatočne. Je to tak? Ako hodnotíte jej prácu a výsledky?

Ľudí do tímov si vyberám sám a aj pre životný príbeh som si vybral pani Filipovú. V rámci nasledujúcej spolupráce sme sa ale nezhodli na viacerých systémových zmenách, pani Filipová nechcela riešiť napríklad rómsku otázku či vznik slovenských škôl na maďarskom území. Pozícia štátneho tajomníka nie je za odmenu, my sme sem prišli pracovať, dosahovať výsledky a musíme byť jednoliaty tím.

Filipovú na poste nahradila Svetlana Síthová, ktorá od decembra 2020 pôsobila ako riaditeľka Odboru inkluzívneho vzdelávania. Prečo ste sa rozhodli pre ňu?

Pani Síthová je skúsený človek, v rámci školstva a inklúzie pracovala dlhé roky, či už ako pedagogička na vysokej škole alebo v teréne. Pri práci na stratégii inklúzie, ktorú zobrala pod svoje krídla, začala výrazne rásť a bola dokonca ocenená verbálne aj zo strany Európskej komisie. Celá reforma poradenského systému, ktorá je dôležitá pre inklúziu, je momentálne pripravená, a to bola práca práve pani Síthovej. Práca už pôjde veľmi rýchlo a od septembra budeme mať množstvo opatrení.

Kto namiesto nej povedie Odbor inkluzívneho vzdelávania ministerstva?

Bude štandardné výberové konanie.

Začiatkom roka ste do medzirezortného pripomienkovania predložili viaceré návrhy noviel zákonov, ktoré majú zaviesť v školstve množstvo zmien. Pri viacerých sa ešte vyhodnocujú pripomienky k nim, no novela vysokoškolského zákona dokonca vyvolala štrajk. Ako spätne hodnotíte tento krok?

Stále ho budeme hodnotiť pozitívne. K jednotlivým opatreniam sme pristupovali seriózne. Pre pandémiu ale nebolo možné, aby sme sa fyzicky stretávali so všetkými, ktorých sa zmeny dotknú a online stretnutia pri tvorbe zákonov sú naozaj komplikované, preto sme sa rozhodli, že nebudeme čakať. Neprišli sme sem riešiť iba COVID-19, ale chceme urobiť aj systémové zmeny.

Boli by sme radi, aby sme pri našich návrhoch cez leto ukončili proces medzirezortného pripomienkového konania a v septembri s nimi mohli ísť do Národnej rady SR. Aby jednotlivé opatrenia, ktoré sú tam, na ktoré celá odborná verejnosť roky čakala, mohli platiť či už od 1. januára alebo následne od 1. septembra tak ako začína školský rok.

Aj problematický vysokoškolský zákon?

Čo sa týka vysokoškolského zákona, stále tam máme pracovnú skupinu. Každá jedna strana si obhajuje svoje návrhy, no musíme nájsť prienik. Verím, že do konca tohto kalendárneho roka sa nám to podarí. Predpokladám, že tie veci, na ktorých sa nevieme dohodnúť, odsunieme, nebudem ich riešiť a tých 90 percent, na ktorých sme v podstate aj dohodnutí, by sme posunuli do parlamentu. My aj naši partneri si uvedomujeme, že potrebujeme systémové zmeny vo vysokoškolskom prostredí a nebudeme ich brzdiť.

Ktoré témy teda odsuniete na neurčito?

Sú to témy, pri ktorých nevieme nájsť zhodu. Boli už aj komunikované, ale nechcem teraz mojím vyjadrením zabrzdiť celý proces, lebo si myslím, že je veľmi konštruktívny zo všetkých strán.

Je tam problém najmä so samosprávou a autonómnosťou vysokých škôl?

Čiastočne tam vidíme svetlo na konci tunela. Nehovorím ale napríklad o voľbe rektora, o tom sa ešte stále diskutuje.

Ako to vyzerá so školským zákonom, ktorý upravuje počet detí v jednotlivých ročníkoch či zavádza zverejňovanie kritérií na prijímacie konania stredných škôl rok a pol dopredu?

Chceli by sme, aby školský zákon, zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a zákon o odbornom vzdelávaní išiel v septembri do Národnej rady SR. Je to v procese čisto technických náležitostí, partnerov len informujeme, že takto sme sa dohodli a tieto vaše pripomienky akceptujeme.

Účinný tak bude od ďalšieho školského roka?

Buď od 1. januára alebo septembra budúceho roku. Podľa toho, ako sa jednotlivé opatrenia budú zavádzať.

Môžu tieto zmeny zastihnúť školy a ich riaditeľov či učiteľov nepripravených?

Určite nie. Ak myslíte jednotlivé opatrenia týkajúce sa vzdelávania, tak v gescii Štátneho pedagogického ústavu je nastavený proces na dva roky, kedy sa budú participatívne tvoriť. Proces tvorby a pripomienkovania obsahu vzdelávanie sa teraz otvoril a prihlásilo sa do neho asi 300 ľudí z celého Slovenska. Nájdete tam riaditeľa školy pre mimoriadne nadané deti, ale aj riaditeľku školy, kde je 100 percent detí z marginalizovaných skupín alebo riaditeľov, ktorí majú vyššie percentuálne zastúpenie detí so zdravotným znevýhodnením. Sú tam absolútne všetci.

Nasledujúci rok budú diskutovať o prepojení jednotlivých obsahov vzdelávania. Tieto veci budú následne predstavené žiackemu poradnému orgánu. Pretože tí, pre ktorých to tvoríme, by to mali pripomienkovať. Potom to bude predstavené odbornej školskej verejnosti. V septembri 2023 tie školy, ktoré by chceli dobrovoľne vstúpiť do toho a začať pilotovať tento obsah vzdelávania, môžu tak urobiť.

Ako ich plánujete motivovať?

My budeme motivovať inými nástrojmi. Ten najvýraznejší je, že celá zmena obsahu vzdelávanie bude výrazne podporená personálnymi kapacitami. V úzkom aj v širšom tíme, kde je 300 ľudí, je množstvo riaditeľov, ktorí si pamätajú na zmeny obsahu vzdelávania, ktoré tu boli pred niekoľkými rokmi. Urobili sa v júni a od septembra mali platiť. Boli to skôr papierové zmeny školských vzdelávacích programov. Takto to nechcem urobiť.

Podporiť by sa mali aj cez osem krajských centier, ktoré už teraz v rámci Metodicko-pedagogického centra (MPC) máme alebo cez ďalšie podporné centrá, ktoré by mali byť priamo na školách. Tie by mali vzdelávať ostatných riaditeľov respektíve učiteľov.

Ministerstvo školstva v súvislosti s bojom proti ochoreniu COVID-19 ponúkalo školám možnosť sa otestovať kloktacími testami, na ktoré vypísalo aj verejné obstarávanie. Koľko testov sa využilo?

Celá agenda COVID-u je pod ministerstvom zdravotníctva. Ako ministerstvo školstva sme do toho iniciatívne zasiahli, lebo sme chceli, aby sa školy čo najrýchlejšie otvorili a bolo tam čo najbezpečnejšie prostredie. Iniciovalo sa napríklad prednostné očkovanie učiteľov. Momentálne sa hýbeme okolo 60-tisíc zamestnancov škôl, ktorí sa zaočkovali v rámci možnosti, ktorú sme im ponúkli. Nepočítame tu všetkých, ktorí sa prihlásili na očkovanie cez štandardný proces. Predpokladáme, že sme prekročili hranicu 50 percent zaočkovaných zamestnancov všetkých škôl.

Keď sme ako krajina mali „mantru testovania“ a bola to jedna z podmienok epidemiológov pretestovať žiakov, kým sa vrátia do školy, tak sme opäť do toho iniciatívne vstúpili a obstarali milión kloktacích testov, hoci nám to neprislúchalo. Využívali sa podľa potreby, zatiaľ len o čosi menej ako 200-tisíc testov.

Ako to v praxi funguje?

Ak máte na škole niekoho, kto je pozitívny, nahlasuje sa to na Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ten vám povie, či tam máte ohnisko nákazy. Ak tam ohnisko je, od úradu dostaneme súhlas, aby sme tam vyslali tím a poslali testy. Ak povie, že toto nie je ohnisko, lebo je tam jeden, dva prípady nákazy, vtedy súhlas nedostaneme a rieši sa to štandardným režimom.

Nie je škoda, že ministerstvo nemôže samo iniciatívne pomôcť školám, ak to potrebujú?

Na jednej strane áno, na druhej strane my nie sme epidemiológovia a nevieme vyhodnotiť, či to je akurát ten prípad, keď tam máme vyslať tím s testami. Myslím, že by to malo ostať v gescii ministerstva zdravotníctva, respektíve regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Oni posudzujú, kedy je situácia natoľko vážna, že musíme na školy poslať testy.

Hovorilo sa o intervenčnej stratégii testovania na školách, v rámci ktorej sa mali využívať aj kloktacie testy. Predstavená mala byť v máji, doteraz nebola. V akom je to štádiu?

Intervenčnú stratégiu máme pripravenú. Je súčasťou národnej stratégie, ktorú prinesie ministerstvo zdravotníctva. Aby som ale pravdu povedal, my už fungujeme podľa našej intervenčnej stratégie. Školy nám nahlasujú záujem, ak potrebujú testy a následne sa to nahlasuje na regionálne úrady verejného zdravotníctva. Takže, aj keď to nebolo nejakým spôsobom oficiálne odklepnuté, fungujeme podľa nej.

Budete ju nejako aktualizovať v súvislosti s očkovaním detí nad 12 rokov či rizikom šírenia delta variantu?

Podľa mňa je intervenčná stratégia dobre nastavená. Okrem toho, prechádzame na Slovensku na PCR testovanie, dlhodobo podporujem očkovanie a momentálne aj očkovanie detí. To nie je potrebné len pre dovolenky, ale aj pre bezpečnosť a otvorenie škôl od septembra. Je dôležité, aby si každý rodič uvedomil, že vďaka očkovaniu bude môcť dieťa chodiť do školy. Nebude musieť mať dištančné vzdelávanie, riešiť problémy s pripájaním, pre niektorých to nebudú finančné náklady navyše. Dieťa sa bude môcť socializovať, budovať si návyk na chodenie do školy a pripravovať sa do ďalšieho vzdelávania.

Ako to teda bude od septembra fungovať na školách?

V rámci dohody s ministerstvom zdravotníctva, ako aj vládnych strán, bude školstvo kontinuálne pokračovať ďalej. Aj preto všetci hovoríme o očkovaní, aby sme vytvorili čo najbezpečnejšie prostredie. Pôjdeme podľa regionálneho COVID semaforu, ktorý sme si už vyskúšali v predchádzajúcich mesiacoch a podľa mňa fungoval veľmi dobre. Nepredpokladám však, že by sme mali nejaké čierne až bordové okresy, ale je to priamo úmerné našej zodpovednosti a očkovaniu.

Ak by k takému niečomu prišlo, tak tam by bolo prerušené vyučovanie. Zvažujeme aj rotačný systém, kde by jedna časť ročníkov či školy chodila jeden týždeň do školy a druhý týždeň by ostala doma. Na druhej strane, kolegovia v okolitých krajinách tento systém nehodnotili pozitívne, lebo keď sa venujete jeden týždeň žiakom, druhý týždeň sa im nemáte ako venovať ani len cez online dištančné vzdelávanie.

Bude prvý septembrový týždeň testovací, aby ste si boli istí, že sa deti nenakazili na dovolenkách?

Toto momentálne nie je téma pre epidemiologický tím alebo na Ústrednom krízovom štábe. Skôr sa robia opatrenia, ako uchrániť hranice, keďže vieme, aj na základe minulého roku, že pozitívni prišli spoza hraníc. Okrem toho budeme motivovať k očkovaniu.

Čo ale, ak sa rodina vráti z dovolenky tesne pre začiatkom školského roka? Pôjdu do karantény alebo aké budú opatrenia?

Sú určité prognózy, čo sa udeje v nasledujúcich týždňoch a na ministerstve zdravotníctva to vyhodnocujú. Následne budeme mať nejaké stretnutia, kde si povieme, ako bude vyzerať nástup do škôl od septembra. Momentálne by som nechcel ani strašiť, ani niečo predikovať. Myslím si, že situácia sa vyvíja dobre a my budeme kontinuálne motivovať ľudí, učiteľov, rodičov a ich deti k tomu, aby sa dali zaočkovať.

Kedy teda oznámite opatrenia týkajúce sa začiatku školského roka?

Najneskôr v polovici augusta, tak ako minulý rok.

Ďalšou témou je opakovanie ročníka. Prečo ste tak ako minulý rok nevydali generálny zákaz, aby žiaci neopakovali ročník?

Minulý rok sme nedávali generálny zákaz, ale výrazne sme podporovali, aby nebolo opakovanie ročníka. Toto isté robíme aj teraz, stále hovoríme, aby školy zvažovali, čo je pre dieťa dobré. Toto naozaj nevieme urobiť celoplošne. Nevieme vydať jedno rozhodnutie, ako nám vyčítali aj v predchádzajúcom období, že sme nedávali celoplošné rozhodnutia napríklad ohľadom nástupu do škôl. To sa nedá. Neviete na 2 200 subjektov a pol milióna detí nastaviť jedno pravidlo.

My vieme akurát apelovať na školy, aby naozaj zvažovali všetky faktory. Tiež sme upozorňovali, že Štátna školská inšpekcia bude kontrolovať jednotlivé komisionálne skúšky, aby sa nestalo, že napríklad polovica triedy bude opakovať ročník a bude tam iná motivácia ako pomôcť deťom. Inou motiváciou myslím finančná, v rámci normatívu. Toto je tiež taký, nechcem povedať, že zdvihnutý prst, ale upozornenie smerom k jednotlivým zriaďovateľom.

Viete povedať, koľko detí bude opakovať ročník?

Ročne opakuje ročník okolo desaťtisíc detí. Tento rok očakávame, že to číslo bude vyššie ako vlani, ale neprevýši tých desaťtisíc.

Spustili ste projekt doučovania žiakov na školách, aby dohnali, čo zameškali počas pandémie. Koľko škôl sa do neho zapojilo?

Do projektu doučovania sa prihlásilo viac ako 450 škôl, ktoré sme všetky finančne podporili. Momentálne sa v rámci doučovania vzdeláva 15-tisíc detí. Prioritne bola žiadaná matematika a cudzí jazyk. Doučovanie ešte bude pokračovať od 15. septembra do 15. decembra. Máme na to aj finančné prostriedky, preto by sme chceli motivovať aj ďalšie školy, aby sa prihlásili. Toto doučovanie nie je len pre určitú skupinu, napríklad pre sociálne znevýhodnené deti, ale aj pre mimoriadne nadané deti.

Niektorým školám prekáža, že doučovanie môže byť iba po vyučovaní. Neplánujete to zmeniť a povoliť doučovanie napríklad pred alebo počas vyučovania v rámci voľných hodín?

Celé je to o nastavení školy. My v našej výzve neobmedzujeme školy, kedy má doučovanie prebiehať. Takže školy to pokojne môžu robiť ráno pred vyučovaním alebo v rámci voľných hodín.

A čo sa týka letných škôl, bude tento rok niečo iné v porovnaní s minulým rokom?

Budú nastavené tak ako minulý rok. Tento rok máme viac ako 80 stredných odborných škôl, ktoré budú robiť letné školy v rámci praxe.

Neplánovali ste letné školy rozšíriť aj na júl, respektíve podporiť školy, ktoré chceli robiť letné školy aj v júli?

My sme urobili toto opatrenie aj na základe požiadaviek jednotlivých škôl, že mohli o letné školy žiadať na celé obdobie.

Takže podpora je pre letné školy počas celých prázdnin, nie len tie v posledné tri prázdninové augustové týždne ako to bolo komunikované?

Áno, na celé obdobie.

Koľko škôl sa zapojilo do letných škôl?

419 základných a 34 stredných škôl.

V decembri ste v rozhovore pre portál vŠkolstve.sk uviedli, že ešte približne 50 obcí bude mať problém s nedostatkom miesta v materských školách pre päťročné deti. Zmenilo sa to?

Zákon o povinnom predprimárnom vzdelávaní je od roku 2019 s účinnosťou od septembra 2021. Zvažovali sme, či by bolo dobré posunúť účinnosť alebo nie. Myslím si ale, že účinnosť sa posúvala dostatočne dlho na to, aby si všetci uvedomili, že raz príde ten deň, kedy začne platiť litera zákona. Samosprávy urobili maximum preto, aby vybudovali jednotlivé materské školy. My spravujeme iba legislatívu, ale je na mestách a obciach, aby sa vysporiadali s materskými školami.

Do tejto oblasti išiel z ministerstva vnútra či ministerstva investícií výrazný objem prostriedkov. Iniciatívne sme tiež urobili dva podporné mechanizmy v rámci legislatívy. Upravili sme, že istým spôsobom môže byť dočasne trieda materskej školy aj v iných priestoroch nielen v materskej škole. Identifikovali sme množstvo základných škôl, ktoré by chceli mať materskú školu. Podporili sme to finančnou alokáciou 10-tisíc eur na jednu triedu. Vybuduje sa tak 230 tried na celom Slovensku a od septembra do decembra budeme preplácať mzdy viac ako 400 učiteľkám, ktoré budú učiť v týchto triedach navyše. Umožnili sme tiež, aby predprimárne vzdelávanie vedeli poskytovať aj nesieťové škôlky.

Vyriešili sa teda problémy s tými 50 obcami?

V tom maximu pre päťročné deti sa to vyriešilo. Pre štvorročné a trojročné deti môže byť niekde problém, lebo niekde neboli takto dobudované kapacity v rámci samosprávy.

V decembri ste spomínali, že tento rok otvoríte diskusiu, aby v oblasti materských škôl časť kompetencií prešla zo samospráv na ministerstvo školstva. Týka sa to napríklad zjednotenia ich financovania. Ako to v súčasnosti vyzerá?

V Národnej rade SR prešiel zákon, ktorý rieši prebratie kompetencií pri školách, ktoré sú pod ministerstvom vnútra. Máme teraz minimálne šesť mesiacov na to, aby sme sa predpripravili. Musím povedať, že to vôbec nie je jednoduché vzhľadom na jednotlivé informačné systémy, toky dát a financií. Tých šesť mesiacov bude celkom náročných, aby od 1. januára všetko prebiehalo veľmi plynule.

Následne začne tá druhá časť diskusie, že či vieme prebrať určité kompetencie v rámci originálnych kompetencií čo sa týka materských škôl a školských klubov detí. Neustále prebiehajú stretnutia s hlavnými dvomi aktérmi – Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest Slovenska. Posledné slovo potom bude mať ministerstvo financií, lebo toto má dopad na výpočet podielových daní.

Keď to tento rok budeme mať vydebatované a pripravený návrh, tak začiatkom budúceho roku by sme išli na ministerstvo financií, aby sme si to odklepli. Následne budeme mať budúci rok na to, aby sme pripravili jednotlivé opatrenia, ktoré by od 1. januára 2023 mohli platiť.