|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. mája 2011
Greenpeace vyzýva na ochranu svetových riek
Mimovládna organizácia Greenpeace dnes vydala nový report s názvom Hidden consequencies/Skryté následky, v ktorom poukazuje na zvyšujúce sa znečistenie svetových riek ...
Zdieľať
GreenpeaceIlustračné foto SITA, APBRATISLAVA 25. mája (WEBNOVINY) - Mimovládna organizácia Greenpeace dnes vydala nový report s názvom Hidden consequencies/Skryté následky, v ktorom poukazuje na zvyšujúce sa znečistenie svetových riek v rozvíjajúcich sa krajinách. V materiáli sú ako zlé príklady uvedené viaceré doteraz znečistené rieky, jednou z nich aj slovenská rieka Laborec, znečistená polychlórovanými bifenylmi (PCB). Environmentalisti prostredníctvom reportu vyzývajú politikov, aby zabezpečili ochranu vodných zdrojov pred nebezpečnými chemikáliami.
„V rozvinutých krajinách už znečistenie riek nebezpečnými chemikáliami spôsobilo množstvo problémov s následnými technickými, ekonomickými a politickými ťažkosťami, ktoré sprevádzajú čistenia zasiahnutých území. Jasným príkladom je aj znečistenie Zemplína PCB látkami, na ktorom vidíme, že sa ani po rokoch upozorňovania na miestny problém nepokročilo s dekontamináciou územia. Výsledkom je, že ľudia sú tu stále odkázaní žiť v znečistenom prostredí, ktoré im dokázateľne spôsobuje zdravotné problémy,“ povedal koordinátor kampane na ochranu vôd pred toxickým znečistením Greenpeace International Martin Hojsík.
Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Lucia Szabová, podľa Greenpeace by mali niektoré krajiny zastaviť neúnosné znečisťovanie svojich riek. Rieky Chao Phraya (Thajsko), Neva (Rusko), Marilao (Indonézia) a Yangtze (Čína), spomínané v reporte, poskytujú zásoby pitnej či poľnohospodársky využívanej vody obyvateľom veľkých regiónov vrátane miest ako Šanghaj, Bangkok a Petrohrad. Už dnes sa však v týchto vodách dôsledkom priemyselného rozvoja objavujú bioakumulatívne a toxické látky, nebezpečné pre ľudské zdravie. „Následky znečisťovania vody na ľudské zdravie, životné prostredie a lokálne ekonomiky bývajú následne zriedka kompenzované a dostatočne posúdené. Nielen preto, že sú ťažko vypočítateľné, ale aj preto, že vystopovať znečisťovateľa a donútiť ho vziať na seba zodpovednosť za vyčistenie býva veľmi náročné. Bývajú to zväčša daňoví poplatníci, kto nakoniec platí účty za znečistenie,“ dodal Hojsík.
Ako doplnil, vlády a priemysel v rozvíjajúcich sa krajinách sa môžu stále vyhnúť rovnakým nákladným chybám, aké sme urobili my. Je však potrebné, aby sa zaviazali k budúcnosti bez toxických chemikálií, podporili trvalo udržateľné inovácie v priemysle a odstránili používanie a vypúšťanie nebezpečných látok do vodných zdrojov.
„V rozvinutých krajinách už znečistenie riek nebezpečnými chemikáliami spôsobilo množstvo problémov s následnými technickými, ekonomickými a politickými ťažkosťami, ktoré sprevádzajú čistenia zasiahnutých území. Jasným príkladom je aj znečistenie Zemplína PCB látkami, na ktorom vidíme, že sa ani po rokoch upozorňovania na miestny problém nepokročilo s dekontamináciou územia. Výsledkom je, že ľudia sú tu stále odkázaní žiť v znečistenom prostredí, ktoré im dokázateľne spôsobuje zdravotné problémy,“ povedal koordinátor kampane na ochranu vôd pred toxickým znečistením Greenpeace International Martin Hojsík.
Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Lucia Szabová, podľa Greenpeace by mali niektoré krajiny zastaviť neúnosné znečisťovanie svojich riek. Rieky Chao Phraya (Thajsko), Neva (Rusko), Marilao (Indonézia) a Yangtze (Čína), spomínané v reporte, poskytujú zásoby pitnej či poľnohospodársky využívanej vody obyvateľom veľkých regiónov vrátane miest ako Šanghaj, Bangkok a Petrohrad. Už dnes sa však v týchto vodách dôsledkom priemyselného rozvoja objavujú bioakumulatívne a toxické látky, nebezpečné pre ľudské zdravie. „Následky znečisťovania vody na ľudské zdravie, životné prostredie a lokálne ekonomiky bývajú následne zriedka kompenzované a dostatočne posúdené. Nielen preto, že sú ťažko vypočítateľné, ale aj preto, že vystopovať znečisťovateľa a donútiť ho vziať na seba zodpovednosť za vyčistenie býva veľmi náročné. Bývajú to zväčša daňoví poplatníci, kto nakoniec platí účty za znečistenie,“ dodal Hojsík.
Ako doplnil, vlády a priemysel v rozvíjajúcich sa krajinách sa môžu stále vyhnúť rovnakým nákladným chybám, aké sme urobili my. Je však potrebné, aby sa zaviazali k budúcnosti bez toxických chemikálií, podporili trvalo udržateľné inovácie v priemysle a odstránili používanie a vypúšťanie nebezpečných látok do vodných zdrojov.