GREENPEACE: Vláda premrhala šancu urobiť novú environmentálnu politiku

Bratislava 5. februára (TASR) - Environmentalisti očakávali v tomto volebnom období splnenie viacerých priorít. Okrem legislatívnych zmien v oblasti odpadov, ochrany prírody či ovzdušia chceli napríklad aj odbyrokratizovanie procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie či udržanie dovtedajšieho status-quo v oblasti geologickej a banskej činnosti. "Ako premárnenú šancu hodnotíme skutočnosť, že sa za celé štyri roky nepodarilo vypracovať novú štátnu environmentálnu politiku," uviedla hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.


Isté prípravné práce sa podľa jej slov rozbehli, ale v konečnom dôsledku sa nič významnejšie neudialo a nový dokument dodnes neexistuje. "Vláda ako aj ministerstvo mali šancu nastaviť slovenský systém ochrany životného prostredia nanovo a moderne. Nová štátna environmentálna politika mohla ako strategický koncepčný materiál nanovo určiť, kde sú priority štátu v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, čo chceme ako štát v tejto oblasti dosiahnuť, v akom časovom horizonte a akými prostriedkami. Žiaľ, nestalo sa," skonštatovala Ábelová.

Za najvážnejšie zlyhanie v oblasti životného prostredia považuje Greenpeace klimatickú politiku Slovenska. Environmentalisti si myslia, že ciele EÚ, ktoré Slovensko na klimatickom samite COP21 v Paríži podporilo, boli slabé a má na viac. "Klimatická zmena je tu, spôsobuje a spôsobí obrovské škody a podpisovaním neambicióznych cieľov krajiny ohrozujú svojich obyvateľov. Slovensko sa tvárilo, že je malý hráč a nemá na tvorbu ambicióznych cieľov vplyv, myslíme si však, že malo urobiť viac. Ako krajina totiž dlhodobo nepatríme k štátom, ktoré by sa prikláňali k reálnym a efektívnym riešeniam, skôr sa snažíme rôzne pozície aj na úrovni Európskej únie znižovať," zhrnula Ábelová.

Za rovnako neprijateľný označila aj postoj Slovenska v rokovaniach o emisných limitoch znečisťujúcich látok z uhoľných elektrární. "Len v slovenskej vládnej delegácii boli štyria zo šiestich delegátov zamestnancami fosílneho priemyslu a nie reálni zástupcovia štátu. Výsledkom slabej snahy o ochranu životného prostredia sú európske limity horšie ako má Čína, Spojené štáty americké či Japonsko. K tomu prispel aj postoj slovenského ministerstva životného prostredia," poukázala.

Environmentalisti kritizujú, že ani za 761 dní nedokázal kabinet Roberta Fica (Smer-SD) spolu s ministerstvom spustiť dotačný program pre domácnosti na podporu obnoviteľných zdrojov energie. "Program nakoniec spustili, no trvalo to dlho a mnoho občanov tak prišlo o stovky eur, ktoré mohli ušetriť vďaka výrobe vlastného tepla a elektriny," doplnila Ábelová.

Za neprijateľné považujú aj "neustálu a predraženú" podporu ťažby a spaľovania uhlia, neustálu podporu automobilového priemyslu, či slabú podporu pre obnoviteľné zdroje a slabú podporu pre programy na zvyšovanie energetickej efektívnosti a úspor. "Je napríklad smiešne, že Slovensko patrí na predposledné miesto, v rámci krajín Európskej únie, pokiaľ ide o využívanie veternej energie. Na Slovensku máme jediný veterný park, kde máme štyri veterné turbíny. Posledná, piata, sa nachádza v Ostrej lúke. Podľa nás máme na oveľa viac a mali by sme nasledovať trend, aký sa deje vo svete – podpora obnoviteľných zdrojov, či už ide o vietor, slnko alebo geotermálnu energiu," podotkla Ábelová.

Medzi pozitíva Greenpeace Slovensko radí napríklad zakotvenie ochrany vôd v Ústave SR či udržanie status-quo v oblasti kompetencií samospráv pri povoľovaní geologického prieskumu a banskej činnosti pre oblasť ťažby zlata a rádioaktívnych nerastov. "Za pozitívum hodnotíme aj Štátny program sanácie environmentálnych záťaží na roky 2016-2021, ktorý by mal využiť 210 miliónov eur. Napriek tomu, že v minulosti sa vyskytli pochybnosti o využití prostriedkov a o efektívnosti takýchto projektov, myslíme si, že je dôležité staré environmentálne záťaže odstraňovať a dôležitá bude kontrola od projektu k projektu," uzavrela Ábelová.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR