Greenpeace kritizuje zákon o emisiách, je to zahodená šanca

BRATISLAVA 29. novembra (WEBNOVINY) - Parlament v stredu 28. novembra podporil novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorej znenie podľa organizácie Greenpeace nedáva jasnú odpoveď na otázku, ako sa využijú výnosy z predaja emisií.


Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Lucia Szabová, podľa environmentalistov tak po slovenskej vláde ani parlament nevyužil jedinečnú šancu na dostatočnú podporu tvorbe udržateľných zelených pracovných miest, ktoré sú najlepšou odpoveďou na ekonomickú aj sociálnu krízu.

"Zákon i napriek tomu, že obsahuje návrh distribúcie výnosov, umožňuje ministrovi financií a ministrovi životného prostredia dohodnúť sa každý rok v septembri, že väčšina alebo všetky výnosy skončia na krytí deficitu štátneho rozpočtu. Zákon takisto počíta s ďalšou podporou znečisťovateľov, teda firiem, ktoré sami tieto poplatky budú platiť," uviedol koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Pavol Široký s tým, že tak dôjde k predlžovaniu agónie fosílneho priemyslu, ktorý nie je schopný nájsť investície na nízkouhlíkové technológie.


Vláda sa občanom obracia chrbtom

Priemysel získal len v rokoch 2008 až 2011 voľné emisie viac ako 39 miliónov ton, za ktoré mohol teoreticky získať viac ako pol miliardy eur. Ak ich neinvestoval do technológií, ktoré spĺňajú emisné limity EÚ, tak je to podľa organizácie Greenpeace problém samotného fosílneho priemyslu a nie občanov tejto krajiny ani vlády.

"Nevidíme jediný logický dôvod na to, aby dostávali ďalšiu podporu zo štátneho rozpočtu aj z toho dôvodu, že si za všetky svoje emisie nebudú platiť. Väčšinu dostanú zadarmo a zvyšné si môžu vykryť prenesením nadalokácií z predchádzajúceho obdobia," informoval Široký.

Vláda SR, a v tomto prípade už aj parlament, sa podľa jeho slov obracajú chrbtom k občanom Slovenska a nevyužívajú jedinečnú šancu zamestnať viac ako 10-tisíc ľudí a ušetriť ročne stovky eur za energie viac ako 200-tisíc domácnostiam.

Organizácia Greenpeace Slovensko navrhovala, aby aspoň 50 percent z výnosov smerovalo do programu Zelená energia, ktorý by podporil úspory energie a obnoviteľné zdroje energie v domácnostiach a vo verejných budovách.

"Okrem spomínaných benefitov v oblasti zamestnanosti a zlepšenia finančnej situácie viac ako pol milióna ľudí, by Slovensko znížilo závislosť na dovoze energetických zdrojov zo zahraničia a emisie CO2 by mohli klesnúť o tri až päť percent do roku 2020," uzavrel pre agentúru SITA koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Pavol Široký s dodatkom, že ich návrh podporilo vo verejnej výzve premiérovi viac ako 3800 ľudí.


Nové pravidlá hry

Predaj emisných kvót pre priemyselné firmy, ktorý od budúceho roka plánuje Slovensko zaviesť v súlade s novými pravidlami Európskej únie, by mohol priniesť odhadovaný výnos 105 miliónov eur. Nové pravidlá vyplývajú zo zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý v stredu 28. novembra schválili poslanci.

Podnikateľský sektor v prvých dvoch obchodovacích obdobiach dostával emisie pridelené, takže za ne neplatil. Podľa nových pravidiel Európskej komisie niektoré podniky, predovšetkým v oblasti výroby elektrickej energie, už emisie budú nakupovať kompletne, niektoré výrobné podniky časť emisií dostanú a časť budú musieť kúpiť.

Slovenská republika má pridelených 32,2 milióna ton emisných kvót, pričom približne 15 miliónov ton kvót si budú musieť firmy kupovať. Cena týchto emisných jednotiek EUA na trhu je asi 7 eur za tonu, takže envirorezort z nej stanovil odhadovaný výnos na budúci rok.

"Samozrejme, my nevieme, či cena na trhu sa bude zvyšovať alebo znižovať, pretože sú ambície EK stiahnuť určité množstvo emisných kvót z trhu, aby sa zvýšila cena a ešte viac sa tým motivovali firmy a podnikateľské subjekty, aby investovali do nových technológií a znižovali objem úniku emisií do ovzdušia,“ vysvetlil minister envirorezortu Peter Žiga (Smer-SD).


Polovica peňazí pôjde na infraštruktúru

Polovica výnosu pôjde na veľké projekty. "Päťdesiat percent z výnosu z predaja emisných kvót sa použije na financovanie veľkých infraštrukturálnych projektov, ktoré budú v hodnote nad 200-tisíc eur,“ uviedol Žiga. Na takéto projekty je potrebná notifikácia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou, o ktorú rezort požiada po schválení zákona.

Potom budú vedieť pripraviť peniaze pre priemyselné podniky na obnovu technologických zariadení, ktoré produkujú nadmerné množstvo CO2 a ostatných skleníkových plynov. Žiga odhaduje, že to bude v druhom polroku 2013. Ďalších 10 percent výnosov plánujú využiť na financovanie štátnej pomoci prevádzkam, v ktorých sa predpokladá riziko značného úniku uhlíka.

Na Slovensku je to podľa Žigu päť alebo šesť závodov. Tie by mohli pre nutné zapojenie do schém obchodovania s emisiami Slovensko opustiť a presunúť sa napríklad mimo územia EÚ, na miesto, na ktoré sa nové pravidlá nevzťahujú. "V tomto prípade pôjde o kompenzácie týmto firmám,“ dodal Žiga.

Na financovanie „de minimis“ zelených projektov typu zatepľovanie, výskum, vývoj, modernizácia zariadení s úsporou energie pôjde 20 percent výnosu. Zvyšných 20 percent pôjde na zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy, napríklad na protipovodňové opatrenia.