Grécky premiér prežil hlasovanie o dôvere

Ilustračné foto SITA/APATÉNY 22. júna (WEBNOVINY) - Grécka vláda prežila dôležité hlasovanie o dôvere v parlamente, čim získala aj mandát na uskutočnenie dôležitých úsporných reforiem.


Novej vláde premiéra Georgíosa Papandréoua dalo v 300-člennom parlamente svoj hlas 155 gréckych zákonodarcov, proti bolo 143 poslancov.

Hlasovaním sa ukončila trojdňová debata o úsporných opatreniach vysoko zadlženej krajiny. Počas hlasovania sa pred budovou parlamentu zišli na protest proti vláde tisíce Grékov. Informuje o tom portál bbc.co.uk.

Ministri financií eurozóny dali Grécku dva týždne na to, aby schválilo ďalšie škrty vo výdavkoch a zvýšenie daní výmenou za novú tranžu v sume 12 mld. eur v rámci núdzových úverov. Po dvoch dňoch krízových rokovaní fakticky dali Aténam ultimátum a uviedli, že grécka vláda, parlament a širšia spoločnosť majú čas do 3. júla na schválenie nových úsporných opatrení s cieľom dostať ďalšie peniaze od EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF).

"Schválenie v gréckom parlamente je absolútne nevyhnutné a musí to byť včas, aby sme mohli 3. júla prijať rozhodnutie,"povedal Jean-Claude Juncker, šéf skupiny ministrov financií eurozóny Eurogroup. Nový grécky minister financií Evangelos Venizelos krátko pred tým, ako o postoji eurozóny hovoril Juncker, vydal krátke vyhlásenie, v ktorom uviedol, že sa bude usilovať zabezpečiť, že prepracovaný program úsporných opatrení sa schváli. Za možný termín označil 28. jún.


Grécky parlament ma svoj osud v rukách

Všetká zodpovednosť je momentálne na gréckej vláde. Konštatoval to na utorňajšej tlačovej konferencii po nedeľnom a pondelňajšom rokovaní eurogroup a ministrov financií Európskej únie v Luxemburgu minister financií Ivan Mikloš. „Ak grécka vláda schváli, všetko čo je treba schváliť do konca júna, môžeme sa pohnúť ďalej, ak neschváli, nie je čo riešiť,“ povedal.

Ak grécka vláda do konca tohto mesiaca teda nepresadí v parlamente ďalšie šetrenie a škrty tak, aby sa plnili podmienky pôvodnej pôžičky, nedostane krajina podľa Mikloša ďalšiu tranžu, následne nebude schopná splácať svoje záväzky a bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť. Gréci majú konsolidačné opatrenia schváliť najneskôr do konca júna. Ďalšia tranža v sume 12 mld. eur by im potom mala byť uvoľnená do 15. júla. V opačnom prípade nebude Grécko schopné uhrádzať svoje záväzky, čo znamená bankrot krajiny.


Podľa Mikloša v prípade navyšovania záruk v eurovale I Slovensko len plní záväzky, ktoré dala ešte aj bývalá vláda tak, aby sa navýšila efektívna úverová kapacita eurovalu ako celku na 440 mld. eur. Pri schvaľovaní EFSF sa podľa Mikloša už ustúpiť nedalo, pretože mechanizmus bol pri nástupe novej vlády schválený už v 14 zo 16 parlamentov vtedajšej eurozóny.


Na peniaze si počkajú

Ministri financií eurozóny sa na svojom nedeľnom zasadnutí v Luxemburgu zhodli, že Atény dostanú ďalšie peniaze vtedy, keď tamojší parlament schváli nové kolo úspor, škrtov a reforiem. MMF ale požaduje silnejší záväzok zo strany eurozóny pri druhej finančnej pomoci. Podľa požiadaviek fondu musí byť zabezpečené, že Grécko bude mať financie v budúcom roku, inak svoj podiel na tranži nevyplatí. Rovnako ako EÚ, aj MMF požaduje od gréckej vlády ďalšie úspory. "to musí nastať ešte pred tým, ako sa budeme môcť pohnúť dopredu. Dúfame, že podmienky budú rýchlo splnené," povedal John Lipsky, ktorý dočasne stojí na čele MMF.

MMF sa na piatej tranži v celkovom objeme 12 mld. eur podieľa čiastkou 3,3 mld. eur, zvyšok poskytuje eurozóna. Tieto financie sú pre Grékov životne dôležité. Ak ich Grécko do 15. júla nedostane, ocitne sa v platobnej neschopnosti.