|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 24.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adam a Eva
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
22. februára 2010
GRÉCKO: Za Kohla či Delorsa by sa toto nedialo
Ďalšie zhoršenie ekonomickej situácie v Grécku je dôsledkom absencie silných lídrov na čele Európskej únie, myslí si podpredseda gréckej vlády Theodoros Pangalos. ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP
ATÉNY/BRUSEL 22. februára (WEBNOVINY) - Ďalšie zhoršenie ekonomickej situácie v Grécku je dôsledkom absencie silných lídrov na čele Európskej únie, myslí si podpredseda gréckej vlády Theodoros Pangalos. Ako povedal v pondelok v rozhovore pre tamojšiu televíziu, únia zlyhala v prístupe k riešeniu nepriaznivej situácie, keď nedokázala zaujať postoj, ktorý by vzbudil dôveru. Podľa neho dnešná Európa nemá žiadne politické vedenie. Ako zároveň dodal, neverí, že by sa to isté dialo, ak by na čele únie teraz boli Delors, Mitterand či Kohl, uviedol podpredseda gréckej vlády narážajúc na bývalého predsedu Európskej komisie Jacqa Delorsa, bývalého francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda či predchodcu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Helmuta Kohla.
Podľa pondelkových informácií Európskej únie Atény nedodržali termín, ktorý im dala Európska komisia na odovzdanie podrobných a pravdivých informácii o finančných operáciách, prostredníctvom ktorých sa im podarilo maskovať zlé ekonomické ukazovatele v posledných rokoch. Termín vypršal v piatok, no ešte v pondelok údaje v Bruseli neboli. EK síce potvrdila, že niečo prišlo, ale zďaleka nie všetko, uviedol hovorca výkonného orgánu 27-členného bloku. Ten sa zaujíma najmä o pravdivosť mediálnych informácií, podľa ktorých Grécku pomáhali v tomto smere americké banky. Tie Aténam pomohli zakrývať diery v rozpočte a vďaka tomu potom mohli Gréci prijať spoločnú európsku menu a vstúpiť do eurozóny.
Grécko znepokojilo EÚ po tom, ako krajina oznámila, že jej rozpočtový deficit za rok 2009 dosiahol takmer trinásť percent hrubého domáceho produktu. Schodok prekročil viac ako štvornásobne trojpercentný strop Európskej únie a trojnásobne prekonal pôvodné odhady. Celkový dlh Atén predstavuje asi 300 miliárd eur. Lídri EÚ sa preto minulý štvrtok dohodli na pláne finančnej pomoci Grécku s cieľom zabrániť prehĺbeniu krízy v 16-člennej eurozóne, neoznámili však žiadnu konkrétnu finančnú pomoc. Podľa aktuálnych informácií dostanú Atény finančnú pomoc dosahujúcu až 25 miliárd eur.
SITA/AP/AFP
ATÉNY/BRUSEL 22. februára (WEBNOVINY) - Ďalšie zhoršenie ekonomickej situácie v Grécku je dôsledkom absencie silných lídrov na čele Európskej únie, myslí si podpredseda gréckej vlády Theodoros Pangalos. Ako povedal v pondelok v rozhovore pre tamojšiu televíziu, únia zlyhala v prístupe k riešeniu nepriaznivej situácie, keď nedokázala zaujať postoj, ktorý by vzbudil dôveru. Podľa neho dnešná Európa nemá žiadne politické vedenie. Ako zároveň dodal, neverí, že by sa to isté dialo, ak by na čele únie teraz boli Delors, Mitterand či Kohl, uviedol podpredseda gréckej vlády narážajúc na bývalého predsedu Európskej komisie Jacqa Delorsa, bývalého francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda či predchodcu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Helmuta Kohla.
Podľa pondelkových informácií Európskej únie Atény nedodržali termín, ktorý im dala Európska komisia na odovzdanie podrobných a pravdivých informácii o finančných operáciách, prostredníctvom ktorých sa im podarilo maskovať zlé ekonomické ukazovatele v posledných rokoch. Termín vypršal v piatok, no ešte v pondelok údaje v Bruseli neboli. EK síce potvrdila, že niečo prišlo, ale zďaleka nie všetko, uviedol hovorca výkonného orgánu 27-členného bloku. Ten sa zaujíma najmä o pravdivosť mediálnych informácií, podľa ktorých Grécku pomáhali v tomto smere americké banky. Tie Aténam pomohli zakrývať diery v rozpočte a vďaka tomu potom mohli Gréci prijať spoločnú európsku menu a vstúpiť do eurozóny.
Grécko znepokojilo EÚ po tom, ako krajina oznámila, že jej rozpočtový deficit za rok 2009 dosiahol takmer trinásť percent hrubého domáceho produktu. Schodok prekročil viac ako štvornásobne trojpercentný strop Európskej únie a trojnásobne prekonal pôvodné odhady. Celkový dlh Atén predstavuje asi 300 miliárd eur. Lídri EÚ sa preto minulý štvrtok dohodli na pláne finančnej pomoci Grécku s cieľom zabrániť prehĺbeniu krízy v 16-člennej eurozóne, neoznámili však žiadnu konkrétnu finančnú pomoc. Podľa aktuálnych informácií dostanú Atény finančnú pomoc dosahujúcu až 25 miliárd eur.
SITA/AP/AFP