Grécko pre Zemanove výroky povolalo svojho veľvyslanca z Prahy

Praha 22. decembra (TASR) - Grécko si na protest proti výrokom českého prezidenta Miloša Zemana povolalo do Atén svojho veľvyslanca v Prahe Panayotisa Sarrisa, informovala Česká televízia (ČT).


Dôvodom majú podľa servera Lidovky.cz byť Zemanove slová o tom, že ČR môže vstúpiť do eurozóny až po tom, ako sa vyrieši účasť Grécka.

Zeman opakovane uviedol, že Česká republika by mohla vstúpiť do eurozóny až v okamihu, keď v nej nebude Grécko, píšu Novinky.cz.

Zeman svoj názor nebude podľa svojho hovorcu Jiřího Ovčáčka meniť. "Pán prezident na tomto názore trvá a bude trvať," uviedol Ovčáček pre Novinky. Pozastavil sa však nad tým, že reakcia Atén prichádza až teraz, a dodal, že Zeman tento svoj názor prezentoval v uplynulých mesiacoch už niekoľkokrát.

Povolanie veľvyslanca na konzultácie podľa Noviniek neznamená jeho odvolanie z hostiteľskej krajiny. Tento krok je však signálom danej krajine, že existuje vážny problém, ktorý treba riešiť. Veľvyslanec môže byť na konzultáciách niekoľko dní, no aj mesiacov.

Prečítajte si aj:

M. ZEMAN: Česko prijme euro deň po tom, ako z eurozóny vypadne Grécko

Česko by malo prijať euro, pokiaľ možno prvý deň potom, ako z eurozóny vypadne Grécko. Povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR český prezident Miloš Zeman.

„Moja jediná obava pri zavedení eura pri súčasnej podobe stabilizačného mechanizmu je tá, že by český daňový poplatník platil grécke dlhy. Bol som veľmi sklamaný z výsledku rokovaní, ktoré už takmer smerovali k takzvanému Grexitu a nakoniec sa skončili s tým, že Grécko v eurozóne zostalo,“ dodal Zeman s tým, že závidí Slovensku, že je v eurozóne. „Bol som informovaný o tom, že 70 percent obyvateľov Slovenska je spokojných so zavedením eura. Je nesporné, že u našich zahraničných partnerov majú krajiny platiace eurom o niečo väčšiu kredibilitu než štáty, platiace národnou menou,“ konštatoval Zeman.



Českej ekonomike sa však aj bez eura nateraz darí. Za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástla o 4,5 %. Ťahá ju tiež export vďaka politike lacnej koruny, pri ktorej Česká národná banka (ČNB) udržiava kurz domácej meny voči euru blízko úrovne 27 CZK/EUR. Podľa českého prezidenta však táto politika pomáha len krátkodobo a do budúcnosti skôr prináša obavy. „Prvá z nich spočíva v tom, že devalvácia koruny, čo znamená aj znehodnotenie domácich úspor, povedie k oslabeniu tlaku na inovácie, pretože situácia je pohodlnejšia. A pohodlnosť znamená, že inovujete menej, ako keby ste boli pod väčším tlakom, napríklad silnej koruny. Druhá obava spočíva v tom, že až budeme vstupovať do eurozóny, tak sa budeme snažiť dosiahnuť čo najvýhodnejší kurz. No a kurz českej koruny voči euru je dnes krajne nevýhodný,“ dodal Zeman.



Od roku 2013 ČNB v prípade potreby intervenuje na devízovom trhu na oslabenie kurzu českej koruny tak, aby udržiavala jej kurz voči euru blízko úrovne 27 CZK/EUR. Intervenciami na devízovom trhu bráni prílišnému posilneniu kurzu koruny pod úroveň 27 CZK/EUR. Naopak, v smere oslabenia koruny ČNB ponechá, aby sa kurz pohyboval podľa vývoja ponuky a dopytu na trhu. Podľa českého portálu e15.cz tohtoročný účet za stabilnú korunu zrejme prevýši výdavky 200 miliárd Kč (740 miliónov eur) na tento účel z roku 2013, v ktorom ČNB začala s intervenciami proti vlastnej mene. Ukončenie politiky lacnej koruny sa očakáva v druhej polovici roku 2016. 




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR