Grécko dlhuje oficiálnym veriteľom 242,8 miliardy eur

Brusel 16. júna (TASR) - Grécko, ktoré možno tento mesiac neuhradí splátku z dlhu Medzinárodnému menovému fondu (MMF), ak nedostane ďalšie peniaze zo záchranného balíka, podľa výpočtov agentúry Reuters dlhuje oficiálnym veriteľom 242,8 miliardy eur. Najväčším veriteľom Grécka je pritom Nemecko. Uviedla dnes agentúra Reuters, ktorá pri výpočtoch vychádzala z oficiálnych údajov.


Podľa Reuters je táto suma kombináciou dvoch záchranných balíkov, ktoré štáty eurozóny a MMF poskytli Grécku v roku 2010 a 2012. A sú v nej započítané aj grécke dlhopisy vo vlastníctve Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk v eurozóne.

Súkromní investori vlastnia grécke dlhopisy už len v hodnote 38,7 miliardy eur, keďže v rámci druhého záchranného balíka pre Grécko museli v roku 2012 odpísať väčšinu z hodnoty gréckeho dlhu. Po výmene starých dlhopisov za nové sa hodnota gréckeho dlhu v rukách súkromných investorov znížila o zhruba 107 miliárd eur, čo predstavuje približne 75 %.

Grécka vláda emitovala aj krátkodobé pokladničné poukážky v hodnote 15 miliárd eur, ktoré nakúpili väčšinou grécke banky.

Reuters pripomína, že MMF v rámci dvoch záchranných balíkov schválil Grécku úvery vo výške 48,1 miliardy eur, z toho 16,3 miliardy eur by mala zadlžená krajina vyčerpať do marca 2016, ak úspešne dokončí druhý program úsporných opatrení a reforiem.

Atény až doteraz splácali svoje záväzky voči MMF načas, ale začiatkom júna sa nečakane rozhodli spojiť štyri júnové splátky do jedenej v celkovej výške 1,6 miliardy eur a uhradiť ju koncom mesiaca. Fond poskytol Grécku prvý úver v roku 2010 s úrokovou sadzbou 3,5 %, ktorá je vyššia ako úrok z pôžičky od tzv. eurovalu, záchranného fondu eurozóny.

ECB vlastní grécke dlhopisy v nominálnej hodnote 19,8 miliardy eur, z toho v júli v auguste vyprší splatnosť dlhopisov v hodnote 6,7 miliardy eur.

Aj centrálne banky v eurozóne vlastnia grécke dlhopisy za 7,2 miliardy eur.

ECB tiež oprávnila grécku centrálnu banku, aby poskytla komerčným bankám v krajine núdzovú likviditu vo výške 110 miliárd eur a tie sa za ňu zaručili prevažne dlhopismi gréckej vlády.

Vlády v eurozóne poskytli Grécku v rámci prvého záchranného balíka bilaterálne úvery v celkovej výške 52,9 miliardy eur. A v roku 2012 dostali Atény v rámci druhého balíka 141,8 miliardy eur zo záchranného fondu eurozóny, v ktorom ešte zostalo pre Grécko 1,8 miliardy eur. Tie však Atény dostanú, až keď splnia všetky podmienky pomoci. Platnosť záchranného programu pre Grécko pritom vyprší 30. júna.

Nemecko ako najväčšia ekonomika eurozóny v rámci oboch záchranných programov poskytlo na pomoc Grécku dohromady 57,23 miliardy eur, Francúzsko 42,98 miliardy eur, Taliansko 37,76 miliardy eur a Španielsko 25,1 miliardy eur. Okrem toho všetky štáty eurozóny, ktoré sú zároveň členmi MMF, participujú aj na finančnej pomoci od fondu, podľa výšky ich kvót.

Štáty eurozóny už predĺžili Grécku splatnosť úverov z 15 na 30 rokov a znížili mu úrokovú sadzbu, ktorá len o 0,5 % prevyšuje ich náklady na obsluhu dlhu, ktorý si museli vziať, aby pomohli Grécku. Okrem toho zaručili Aténam 10-ročné moratórium na úroky z druhého záchranného úveru od eurovalu.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR