|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 3.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Oldrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. januára 2016
Gréci sa stále zdráhajú vrátiť svoje peniaze do bánk
Muž prechádza popri obchode s uterákmi s dizajnom eurobankoviek, Atény, archívne foto.
Zdieľať
Muž prechádza popri obchode s uterákmi s dizajnom eurobankoviek, Atény, archívne foto. Foto: TASR/AP Photo
Atény 1. januára (TASR) - Grécky premiér Alexis Tsipras sa pripravuje na ďalšie kolo ťažkých rokovaní s veriteľmi. Jeho spoluobčania však majú obavy, že aj tento rok by mohol byť pre Grécko veľmi turbulentný, rovnako ako minulý, a preto sa stále zdráhajú vrátiť svoje peniaze do bánk. Informovala o tom agentúra Bloomberg.Podľa údajov, ktoré tento týždeň zverejnila grécka centrálna banka, odlev vkladov z gréckych bánk sa v októbri obnovil a pokračoval aj v novembri, napriek tomu, že vláda v lete zaviedla kapitálové kontroly a limity na výber vkladov aj transfery peňazí do zahraničia.
Presnejšie, vklady domácností aj firiem v gréckych bankách v novembri 2015 klesli na 120,9 miliardy eur a dosiahli najnižšiu úroveň za 12 rokov. A za 12 mesiacov do novembra 2015 prišli grécke banky o vyše 43 miliárd eur, čo predstavuje 26,4 % všetkých úspor.
Nedôvera sporiteľov tak môže podkopať snahu vlády o zmiernenie kapitálových kontrol do konca júna 2016. Neochota Grékov vrátiť do bánk peniaze, ktoré ukrývajú doma alebo na účtoch v zahraničí, zase bráni finančným ústavom v Grécku poskytovať úvery ekonomike a pomôcť jej tak prekonať recesiu.
Záťažové testy Európskej centrálnej banky po turbulentnom lete, keď sa Grécko ocitlo na pokraji bankrotu a hrozil mu odchod z eurozóny, odhalili, že grécke banky potrebujú kapitál vo výške zhruba 14,4 miliardy eur. Dôvodom tejto diery bol rast zlých nesplácaných úverov, slabý výkon ekonomiky, drahá núdzová likvidita a prísne podmienky pre transfery peňazí. Väčšinu z chýbajúcich financií doplnili bankám súkromní investori a 5 miliárd eur im poskytla vláda z tretieho záchranného balíka.
Tsipras v novembri ubezpečil sporiteľov, že banky v Grécku už majú dostatok kapitálu a nehrozí, že sa na ich záchrane budú musieť podieľať aj majitelia účtov s vkladom vyšším ako 100.000 eur, ako tomu bolo na Cypre.
Gréci však stále nie sú ochotní vrátiť svoje úspory do bánk, keďže vláda vlečie na nohe "obrovskú guľu" - musí plniť tvrdé úverové podmienky, aby dostala ďalšie peniaze od veriteľov. Kabinet v Aténach čaká rad nepopulárnych krokov, ako je napríklad mimoriadne citlivé ďalšie znižovanie výdavkov na dôchodky.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR