|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. januára 2009
GLOBSEC sľubuje zaujímavú konfrontáciu medzinárodných expertov
Uznávaní odborníci na medzinárodnú bezpečnosť budú zajtra v Bratislave diskutovať o euro-amerických vzťahoch po nástupe nového amerického prezidenta Baracka Obamu, o problémoch vzťahov s Ruskom, či ...
Zdieľať
BRATISLAVA 28. januára (WN/PR) - Uznávaní odborníci na medzinárodnú bezpečnosť budú zajtra v Bratislave diskutovať o euro-amerických vzťahoch po nástupe nového amerického prezidenta Baracka Obamu, o problémoch vzťahov s Ruskom, či o budúcom fungovaní Severoatlantickej aliancie (NATO). Do Bratislavy pricestujú aj bývalí ministri zahraničia Poľska Adam Daniel Rotfeld a Ukrajiny Borys Tarasyuk, ale aj zástupca generálneho tajomníka NATO, Jean Francois Bureau.
„Konferencia sa uskutoční v dynamickom období kríz a zmien, ktoré budú mať zásadný dopad na našu a Európsku bezpečnosť“, myslí si Rastislav Káčer, prezident Slovenskej atlantickej komisie. V apríli tohto roku oslávi Severoatlantická aliancia 60. výročie svojho vzniku. Niektorí experti však tvrdia, že koncepcia spred desiatich rokov neodráža zmeny vo svetovej politike po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 a otázne zostáva tiež, či sú všetky členské krajiny NATO pripravené zhodnúť sa vôbec v tom, čo ich ohrozuje a ako sa týmto hrozbám postaviť. „Od aprílového summitu NATO očakávame významné rozhodnutia a posolstvá pre budúcnosť našej a globálnej bezpečnosti“, dodal Káčer, konferencia GLOBSEC tieto otázky otvorí už teraz. Zástupca generálneho tajomníka NATO Jean Francois Bureau totiž na bratislavskú konferenciu prichádza s jasnými posolstvami o ďalšom pôsobení aliancie.
Európania už ukázali, že od nového amerického prezidenta Baracka Obamu očakávajú veľké zmeny v zahraničnej politike. Káčer si myslí, že „rozhodnutie o zatvorení väzenia v Guantanáme by bolo veľmi dobrým a symbolickým gestom. Spolu s uistením, že USA si vážia spojenecké vzťahy s Európou a chcú sa vrátiť ku konštruktívnej multilaterálnej diplomacii by bolo dobrým štartom k novej kvalite európsko-amerických vzťahov“. Zároveň dodáva, že „od Obamovho úspechu do značnej miery závisí dôveryhodnosť systému, ktorý urobil Európu a celý transatlantický priestor zónou stability a prosperity v posledných 60 rokoch“. Na druhej strane, Európania musia byť schopní poskytnúť reálny vklad na stôl vzájomného partnerstva. Obamova požiadavka adresovaná Európe na zvýšenie počtu vojakov v Afganistane sa však zatiaľ nestretla s priaznivou odozvou. „Afganistan sa tak ukazuje byť prvým vážnym testom transatlantickej spolupráce a schopnosti Európanov nielen požadovať zmeny na druhej strane Atlantiku, ale reálne prispievať k riešeniam medzinárodných problémov“, povedal Róbert Vass generálny tajomník SAC. V Bratislave na túto tému budú diskutovať významní odborníci z Európy a Spojených štátov.
Konferencia sa bude venovať aj vzťahom Európy so stále sebavedomejším Ruskom, ktoré sa skomplikovali po minuloročnej ofenzíve v Gruzínsku, a nedávnej plynovej kríze. Európske krajiny sú rozdelené v názoroch, ako pristupovať k Rusku, mnohé z nich sú totiž závislé na energetických dodávkach z Ruska. Niektorí členovia Európskej únie chcú Rusko sankcionovať za inváziu do Gruzínska, iní sa zas nechcú vzdať partnerstva s Moskvou. Tomáš Valášek z Centra pre európsku reformu v Londýne a jeden z hostí konferencie v tejto súvislosti povedal, že „vojna v Gruzínsku Európsku úniu rozdelila, namiesto toho, aby ju spojila. Niektoré členské štáty zatratili Rusko a poskytli gruzínskej vláde pomoc. Iné členské štáty obvinili Tbilisi z vyprovokovania vojny.“ Summit NATO pri príležitosti jeho 60. narodenín ukáže, nakoľko sa Európania zľakli ruskej surovinovej zbrane, keď príde k otázke budúcnosti vzťahov Gruzínska a Ukrajiny s Alianciou. „Štáty Európy majú rôzne záujmy vo vzťahu k Rusku i jeho proatlantickým susedom. Vzťahy s Ruskom sú však z pochopiteľných dôvodov prioritné,“ konštatoval Valášek. Na konferencii bude otvorená aj otázka integračných ambícií Ukrajiny. Rozširovanie Aliancie je podľa generálneho tajomníka NATO Jaapa de Hoop Scheffera potrebné rovnako tak, ako aj dobré vzťahy s Ruskom. „NATO je pevné vo svojich záväzkoch voči Gruzínsku a Ukrajine, zároveň si však uvedomuje nevyhnutnosť kooperácie s Ruskom pri konfrontácii s bezpečnostnými výzvami“, povedal Scheffer na zasadnutí Asociácie atlantickej zmluvy v novembri minulého roka. Ruský veľvyslanec pri NATO Dmitrij Rogozin nedávno poznamenal, že vzťahy s NATO sa začínajú zlepšovať.
Svoje argumenty na konferencii okrem iných budú konfrontovať bývalý šéf ukrajinskej diplomacie, Borys Tarasyuk, predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí, Dmitriy Talanov a viacerí slovenskí a zahraniční odborníci na túto problematiku. Konferencia privíta aj analytikov zo známeho londýnskeho think-tanku Chatham House, Robina Shepherda a Jamesa Sherra. Sherr pritom patrí k najuznávanejším svetovým expertom na problematiku východnej politiky Európskej únie a Ruska a jeho komentáre uverejňuje aj BBC.
Fórum, ktoré sa v Bratislave koná už po štvrtý raz, organizuje Slovenská atlantická komisia v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR, Euroatlantickým centrom, German Marshall Fund of the United States a Zastúpením Európskej komisie v Slovenskej republike a za podpory Divízie verejnej diplomacie NATO, Veľvyslanectva Holandského kráľovstva a Medzinárodného Višegradského fondu. Každoročne sa na ňom hovorí o aktuálnych témach svetovej bezpečnosti, pričom sa jedná o najväčšiu akciu svojho druhu v strednej Európe.
Viac na www.globsec.org
„Konferencia sa uskutoční v dynamickom období kríz a zmien, ktoré budú mať zásadný dopad na našu a Európsku bezpečnosť“, myslí si Rastislav Káčer, prezident Slovenskej atlantickej komisie. V apríli tohto roku oslávi Severoatlantická aliancia 60. výročie svojho vzniku. Niektorí experti však tvrdia, že koncepcia spred desiatich rokov neodráža zmeny vo svetovej politike po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 a otázne zostáva tiež, či sú všetky členské krajiny NATO pripravené zhodnúť sa vôbec v tom, čo ich ohrozuje a ako sa týmto hrozbám postaviť. „Od aprílového summitu NATO očakávame významné rozhodnutia a posolstvá pre budúcnosť našej a globálnej bezpečnosti“, dodal Káčer, konferencia GLOBSEC tieto otázky otvorí už teraz. Zástupca generálneho tajomníka NATO Jean Francois Bureau totiž na bratislavskú konferenciu prichádza s jasnými posolstvami o ďalšom pôsobení aliancie.
Európania už ukázali, že od nového amerického prezidenta Baracka Obamu očakávajú veľké zmeny v zahraničnej politike. Káčer si myslí, že „rozhodnutie o zatvorení väzenia v Guantanáme by bolo veľmi dobrým a symbolickým gestom. Spolu s uistením, že USA si vážia spojenecké vzťahy s Európou a chcú sa vrátiť ku konštruktívnej multilaterálnej diplomacii by bolo dobrým štartom k novej kvalite európsko-amerických vzťahov“. Zároveň dodáva, že „od Obamovho úspechu do značnej miery závisí dôveryhodnosť systému, ktorý urobil Európu a celý transatlantický priestor zónou stability a prosperity v posledných 60 rokoch“. Na druhej strane, Európania musia byť schopní poskytnúť reálny vklad na stôl vzájomného partnerstva. Obamova požiadavka adresovaná Európe na zvýšenie počtu vojakov v Afganistane sa však zatiaľ nestretla s priaznivou odozvou. „Afganistan sa tak ukazuje byť prvým vážnym testom transatlantickej spolupráce a schopnosti Európanov nielen požadovať zmeny na druhej strane Atlantiku, ale reálne prispievať k riešeniam medzinárodných problémov“, povedal Róbert Vass generálny tajomník SAC. V Bratislave na túto tému budú diskutovať významní odborníci z Európy a Spojených štátov.
Konferencia sa bude venovať aj vzťahom Európy so stále sebavedomejším Ruskom, ktoré sa skomplikovali po minuloročnej ofenzíve v Gruzínsku, a nedávnej plynovej kríze. Európske krajiny sú rozdelené v názoroch, ako pristupovať k Rusku, mnohé z nich sú totiž závislé na energetických dodávkach z Ruska. Niektorí členovia Európskej únie chcú Rusko sankcionovať za inváziu do Gruzínska, iní sa zas nechcú vzdať partnerstva s Moskvou. Tomáš Valášek z Centra pre európsku reformu v Londýne a jeden z hostí konferencie v tejto súvislosti povedal, že „vojna v Gruzínsku Európsku úniu rozdelila, namiesto toho, aby ju spojila. Niektoré členské štáty zatratili Rusko a poskytli gruzínskej vláde pomoc. Iné členské štáty obvinili Tbilisi z vyprovokovania vojny.“ Summit NATO pri príležitosti jeho 60. narodenín ukáže, nakoľko sa Európania zľakli ruskej surovinovej zbrane, keď príde k otázke budúcnosti vzťahov Gruzínska a Ukrajiny s Alianciou. „Štáty Európy majú rôzne záujmy vo vzťahu k Rusku i jeho proatlantickým susedom. Vzťahy s Ruskom sú však z pochopiteľných dôvodov prioritné,“ konštatoval Valášek. Na konferencii bude otvorená aj otázka integračných ambícií Ukrajiny. Rozširovanie Aliancie je podľa generálneho tajomníka NATO Jaapa de Hoop Scheffera potrebné rovnako tak, ako aj dobré vzťahy s Ruskom. „NATO je pevné vo svojich záväzkoch voči Gruzínsku a Ukrajine, zároveň si však uvedomuje nevyhnutnosť kooperácie s Ruskom pri konfrontácii s bezpečnostnými výzvami“, povedal Scheffer na zasadnutí Asociácie atlantickej zmluvy v novembri minulého roka. Ruský veľvyslanec pri NATO Dmitrij Rogozin nedávno poznamenal, že vzťahy s NATO sa začínajú zlepšovať.
Svoje argumenty na konferencii okrem iných budú konfrontovať bývalý šéf ukrajinskej diplomacie, Borys Tarasyuk, predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí, Dmitriy Talanov a viacerí slovenskí a zahraniční odborníci na túto problematiku. Konferencia privíta aj analytikov zo známeho londýnskeho think-tanku Chatham House, Robina Shepherda a Jamesa Sherra. Sherr pritom patrí k najuznávanejším svetovým expertom na problematiku východnej politiky Európskej únie a Ruska a jeho komentáre uverejňuje aj BBC.
Fórum, ktoré sa v Bratislave koná už po štvrtý raz, organizuje Slovenská atlantická komisia v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR, Euroatlantickým centrom, German Marshall Fund of the United States a Zastúpením Európskej komisie v Slovenskej republike a za podpory Divízie verejnej diplomacie NATO, Veľvyslanectva Holandského kráľovstva a Medzinárodného Višegradského fondu. Každoročne sa na ňom hovorí o aktuálnych témach svetovej bezpečnosti, pričom sa jedná o najväčšiu akciu svojho druhu v strednej Európe.
Viac na www.globsec.org