Globálne vojenské výdavky vlani rástli tretí rok po sebe

Štokholm 2. mája (TASR) - Vojenské výdavky sa vlani v globálnom meradle zvýšili už tretí rok po sebe, pričom dosiahli 1,739 bilióna dolárov. Predstavuje to nárast o 1,1 percenta bol v porovnaní s rokom 2016, vyplýva podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel zo správy renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v stredu.


Rebríček krajín s najvyššími vojenskými výdavkami vedú USA, Čína, Saudská Arábia, Rusko a India, ktoré sa podieľajú 60 percentami na globálnych investíciách v tejto oblasti.

Prvú desiatku krajín uzatvárajú Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Japonsko, Nemecko a Južná Kórea.

Vojenské výdavky vykazujú značné regionálne rozdiely: V roku 2017 sa výdavky na obranu zvýšili v subsaharskej Afrike, Južnej Amerike, strednej, južnej a východnej Ázii, ako aj v strednej a západnej Európe, kým v severnej Afrike, Strednej Amerike, Oceánii a východnej Európe klesli. V Európe sa výdavky znížili o 2,2 percenta v dvojročnom porovnaní, najmä v dôsledku poklesu ruských investícií.

USA sú "neohrozeným" lídrom rebríčka SIPRI. Vlani tvorili vojenské výdavky 610 miliárd dolárov, čo je tretina celosvetovej úrovne a 2,7-krát viac ako druhá Čína. Americká vláda pritom v rokoch 2010-2016 tieto výdavky každoročne znižovala, no tento rok počíta s rozpočtom 700 miliárd dolárov.

Čína zvyšuje výdavky na obranu už viac ako dve desaťročia. Vlani obetovala sumu 228 miliárd dolárov, čo predstavuje 13 percent globálnych výdavkov - v roku 2008 to pritom bolo len 5,8 percenta. Podľa Siemona Wezemana zo SIPRI sú za týmto trendom napäté vzťahy Pekingu s mnohými krajinami regiónu.

Celkové vojenské výdavky Saudskej Arábie vzrástli v minulom roku o 9,2 percenta a dosiahli 69,4 miliardy dolárov. Táto sunnitská krajina tak skončila na prvom mieste v oblasti Blízkeho východu. Hlavnými dôvodmi uvedeného vývoja sú účasť Rijádu na vojne v Jemene a jeho súperenie o regionálny vplyv so šiitským Iránom.

Rusko prvýkrát od roku 1998 investovalo do svojej armády menej ako vlani. Suma 66,3 miliardy dolárov predstavuje pokles o 20 percent. Takýto trend bude zrejme pokračovať, keďže prezident Vladimir Putin po svojom opätovnom zvolení povedal, že nechce preteky v zbrojení.

V minulom roku predstavovali výdavky na obranu 2,2 percenta celosvetového hrubého národného produktu. Každý človek tak prispel v priemere sumou 230 dolárov (190 eur). Toto zaťaženie sa však v jednotlivých krajinách výrazne líši - odhadom najvyššie je v Saudskej Arábii (desať percent hrubého národného produktu) a najnižšie v Japonsku (0,9 percenta).

V strednej a západnej Európe, kde je Rusko považované za stále väčšiu hrozbu, vojenské výdavky vzrástli o 12 percent, resp. o 1,7 percenta. Najvyšší nárast výdavkov v strednej Európe zaznamenalo Poľsko.

Vojenské výdavky všetkých 29 krajín NATO predstavovali v roku 2017 približne 900 miliárd dolárov, teda 52 percent celkovej globálnej sumy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR