Globálne otepľovanie sa podpíše aj pod nedostatok vody

BRATISLAVA 22. marca (WEBNOVINY) - Pitná voda, jedna zo základných životných podmienok na Zemi, sa už čoskoro stane opäť o čosi vzácnejšia, keď sa nezmierni vplyv globálneho otepľovania. Na tento fakt upozornili odborníci pred dnešným Svetovým dňom vody. Témou tohoročného dňa vody je nedostatok pitnej vody, problém, ktorý sa bytostne dotýka populačnej explózie, plytvania a znečistenia. OSN odhaduje, že do roku 2025 až dve tretiny populácie na našej planéte budú žiť s nedostatkom vody, pričom najhoršie postihnutými oblasťami budú severná Afrika, stredný východ a západná Ázia. Podľa odborníkov sa nedostatok vody prehĺbi najmä vďaka globálnemu otepľovaniu. V mnohých regiónoch treba počítať s vyprahnutými oblasťami, nepravidelnými zrážkami, miznutím trvalej snehovej pokrývky či ľadovcov, čo bude mať za následok vysychanie riek, jazier a ostatných vodných rezervoárov. Iné oblasti však musia rátať so zvýšenými zrážkami či dokonca ničivými búrkami, ktoré so sebou prinesú skôr záplavy než prijateľný dážď, ktorý by sa bez väčších problémov vsiakol do zeme.

Problém môže nastať, keď vzácna dažďová voda spadne na riedko osídlené oblasti alebo tam, kde nejestvuje infraštruktúra na zachytávanie a skladovanie vody počas období sucha. Vo vyšších zemepisných šírkach a niektorých tropických oblastiach, vrátane zaľudnených častí východnej a juhovýchodnej Ázie, je veľmi pravdepodobný nárast dostupnosti vody v najbližšom období. Krajiny v nižších zemepisných šírkach a suchých tropických oblastiach, ktoré už teraz majú problém s nedostatkom vody, jej budú mať čoraz menej. "Suchami postihnuté oblasti by mali zaznamenať až extrémne zvýšenie zrážok, ktoré by mohli nabrať na intenzite a frekvencii, čo by malo za následok zvýšenie povodňového rizika," uvádza sa v dokumente, ktorý vedci stále dokončujú. "Voda uskladnená v ľadovcoch a snehovej pokrývke sa veľmi pravdepodobne stenčí, čím sa zníži i letný a jesenný prídel vody v oblastiach, kde žije viac ako jedna šestina svetovej populácie." Z celkového hľadiska, ak by podľa vedcov teplota vzduchu do roku 2100 narástla v priemere o dva stupne Celzia, do akútnej núdze o vodu by sa dostali približne dve miliardy obyvateľov. Nárast teploty o štyri stupne Celzia by o vodu pripravil až 3,2 miliardy ľudí. Medzi najhoršie postihnuté kontinenty budú podľa všetkého patriť Afrika a Ázia. Nedostatok vody však nie je iba problém chudobných krajín. Majú ho i vyspelé, technologicky i finančne zabezpečené štáty. Ide o krajiny od juhozápadu USA až po juhovýchod Austrálie, ktoré vodu získavajú z riek či rezervoárov, no využíva sa aj na polievanie, udržiavanie golfových ihrísk či plaveckých bazénov. Štýl života v takýchto krajinách sa podľa všetkého vďaka nedostatku vody zmení na nepoznanie.

Vedci pracujúci pre Medzivládny výbor pre klimatické zmeny (IPCC) pri OSN si vymenia svoje poznatky a zhrnú ich do správy, ktorú 6. apríla v Bruseli zverejnia. Pôjde o druhú časť dlho očakávaného odborného dokumentu zameraného na globálne otepľovanie.

SITA/AFP/AP