Globálne otepľovanie ide na vrchný súd

BRATISLAVA 28. novembra (WEBNOVINY) - Americký vrchný súd sa v stredu začne zaoberať globálnym otepľovaním, keď dva znepriatelené tábory budú diskutovať o tom, či by americká vláda mala regulovať súčasný stav vypúšťania skleníkových plynov. Prípad sa obmedzí na to, či má Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) právo a povinnosť regulovať automobilové emisie, vrátane oxidu uhličitého. Ochrancovia prírody veria, že súd rozhodne v ich prospech, čo by v konečnom dôsledku donútilo prezidenta Georgea W. Busha k zmene politiky. Vláda doposiaľ odmieta ratifikovať Kjótsky protokol na zníženie skleníkových plynov, hlavného pôvodcu globálneho otepľovania. Žalobcovia v tomto prípade argumentujú tým, že EPA by mala využiť svoje právomoci na reguláciu emisií skleníkových plynov na základe tzv. zákona o čistom vzduchu z roku 1963. Federálna agentúra má k tomuto zákonu odmietavý postoj, keďže podľa jej názoru nerieši otázku globálneho otepľovania a taxatívne neurčuje reguláciu skleníkových plynov. "Globálne otepľovanie nie je mýtus. Je to jeden z najpodstatnejších problémov životného prostredia našich čias," uviedol generálny prokurátor štátu Massachusetts Tom Reilly, ktorý sa postavil na stranu navrhovateľov. "EPA s tým stále odmieta čokoľvek urobiť. Dá sa tomu len ťažko uveriť a je to niečo, čo nemôžeme akceptovať. Požadujeme, aby sa EPA zmobilizovala, navrhla nový zákon a využila svoje právomoci na pomoc v boji proti globálnemu otepľovaniu," dodal. Navrhovatelia, ktorí prehrali na súde nižšej inštancie aj na odvolacom súde, sa spojili s náboženskými skupinami, vedcami, lyžiarskymi strediskami, obchodníkmi, ako aj bývalým vedením EPA, ktoré tvrdí, že od nasledujúceho procesu si veľa sľubuje. Na strane EPA stoja výrobcovia áut ako aj deväť štátov USA. Podľa profesorov práva blízkych americkej vláde je len zbožné prianie niektorých ľudí, že by sa globálne otepľovanie vyriešilo jedným rozhodnutím súdu. Argumentujú i tým, že podľa klimatológov sa priama spojitosť medzi otepľovaním a vypúšťaním škodlivín do ovzdušia nepodarila hodnoverne preukázať. "Globálne otepľovanie je vysoko komplexný jav, ktorý, ak sú tvrdenia navrhovateľov správne, vyrieši iba medzinárodná dohoda o medzinárodnom riešení," uviedol jeden z právnych odborníkov. "Prínos USA k tomuto riešeniu musí prísť ako súčasť opatrení, ktoré schvália najvyššie vládne špičky," dodal. "Iba existencia klimatických zmien spôsobených ľuďmi, nebude stačiť na reguláciu súčasného stavu. Je potrebné dokázať, že prípadná regulácia nespôsobí viac škôd na ľudskom zdraví a blahobyte," dodávajú vládni klimatológovia.

USA sú najväčším svetovým vinníkom v otázke globálneho otepľovania v spojitosti s ľudskou činnosťou, keďže do svetového ovzdušia prispievajú až štvrtinou všetkých emisií. Bush odmieta podpísať Kjótsky protokol, pretože by podľa neho poškodil americkú ekonomiku. Rovnako odmietavo sa stavia aj k povinným obmedzeniam emisií, ktoré protokol priamo vyžaduje. Namiesto toho chce Bushova vláda investovať do vývoja čistej energie a zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov. Kjótsky protokol vyžaduje od rozvinutých ekonomík, aby znížili emisie do roku 2012. Tieto záväzky pritom nemusia dodržať veľké rozvojové krajiny, čo nie je podľa prezidenta Busha fér. Niektoré štáty USA si vytvorili vlastné regulácie, ako napríklad Kalifornia, ktorá sa v septembri zaviazala znížiť vypúšťanie oxidu uhličitého o 25 percent do roku 2020. Kalifornská vláda okrem toho zažalovala šesť amerických a japonských automobiliek za ich údajný prínos ku globálnemu otepľovaniu.

SITA,AFP,AP