Ginko pri zámku v Bojniciach pripomína uhorského kráľa J. Zápoľského

Bojnice 18. apríla (TASR) – Nezlomný, s pevným charakterom a zlatou korunou na hlave. Taký bol niekdajší pán Bojnického hradu Ján Zápoľský, ktorého pripomína ginko dvojlaločné s rovnakými vlastnosťami v charakterovom parku pri zámku v Bojniciach.


„V parku Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice nachádzame tri exempláre tohto stromu. Ide o exempláre, ktoré boli vysadené v roku 1961. Vysadené tu boli zámerne, keďže park bol spočiatku budovaný ako botanická záhrada,“ načrtol historik a archivár múzea Erik Kližan.

Ginká podľa neho vysadili z iniciatívy zámockého záhradníka Viliama Šimku, ktorý robil na bojnickom panstve už 40 rokov. „Zámocký park nesie stále jeho pečať. Nachádzajú sa tu dreviny, ktoré vysadil on priamo alebo mal vplyv na to, čo v parku kedysi vysadili. Bol skutočne odborníkom naslovovzatým,“ doplnil.

Mohutné stromy majú i paralelu v histórii niekdajšieho Bojnického hradu, dnes zámku. Stromy v parku sa totiž snaží múzeum personifikovať cez osobnosti z histórie hradu. „Práve ginko dvojlaločné svojou charakteristikou, tým, že má nezlomnú vôľu, nezlomný charakter, je stromom, ktorý sa presadil cez všetky možné príkoria a má symboliku zlatej koruny na jeseň, ktorá zo dňa na deň opadne, má paralelu v osobe Jána Zápoľského. To bol uhorský radový šľachtic, ktorý sa dostal až na post uhorského kráľa, teda protikráľa. Čo je symbolika zlatej koruny. A tak ako tento strom zo dňa na deň opadne, tak Zápoľský zo dňa na deň prišiel o bojnické panstvo, keď mu ho v roku 1526 zobrali Habsburgovci,“ priblížil.

Ginko dvojlaločné alebo ginko biloba je vlastne žijúcou skamenelinou, pretože pamätá ešte časy dinosaurov, keďže pochádza z obdobia druhohôr. „Prenesene môžeme povedať, že u nás sa môžeme pozerať na strom, ktorého odtlačky listov môžeme nájsť i v našom uhlí,“ podotkol historik.

Tento strom je podľa neho zaujímavou drevinou, keďže domov má v juhovýchodnej Ázii, je však takým obľúbeným a zaujímavým, že sa postupne dostal do parkov celého sveta, toho bojnického nevynímajúc. „Tieto stromy sú zaujímavé aj z biologického hľadiska. Sú húževnaté, prežili rôzne kataklizmy, zmeny prostredí. Zaujímavosťou tiež je, že sú nahosemenné. To, čo poznáme ako listy ginka, je vlastne premenené ihličie, aj keď je vejárovito rozšírené. Ginko je liečivé, používa sa na povzbudenie pamäte. Tento strom neopadáva ako bežné listnaté stromy, ale najprv zozelenie, potom zožltne. Z večera do rána listy zvyknú opadnúť a vytvoria krásnu korunu pod ním,“ spomenul.

Ginko je v krajinách ako Japonsko posvätným stromom. O jeho nezlomnosti, pevnej vôli a nezničiteľnosti svedčí aj katastrofa v Hirošime v roku 1945. Jedna z radiačných vĺn z bomby zachytila aj územie, kde bol chrám, v ktorého blízkosti sa pre jeho posvätnosť vysádzali aj ginká. Prvé, čo v tejto lokalite ožilo, bolo ginko.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR