George Bernard Shaw svojím dielom smeroval ku kritike spoločnosti

Dublin/Bratislava 2. novembra (TASR) – V pondelok 2. novembra uplynie 65 rokov od úmrtia významného britského dramatika írskeho pôvodu Georgea Bernarda Shawa.


Kritika ho dlho podceňovala ako neseriózneho posmievača, on si však získal uznanie dialógmi plnými vtipu, paradoxov a irónie, ktoré dokážu rozosmiať i kriticky naladiť. Laureát Nobelovej ceny za literatúru (1925) sa stal vodcovskou osobnosťou svetovej drámy 20. storočia na základe svojich diel Candida (1898), Človek nikdy nevie (1897), Pygmalion (1912) a Svätá Jana (1923).

George Bernard Shaw sa narodil 26. júla 1856 v írskom Dubline v rodine alkoholika a neúspešného obchodníka s obilím. Počas neveľmi šťastného detstva a mladosti vystriedal niekoľko škôl, ako pätnásťročný sa stal úradníkom realitnej spoločnosti. Onedlho potom sa presťahoval do Londýna (dnes Spojené kráľovstvo), kde si ako samouk dopĺňal vzdelanie v knižnici Britského múzea. Popritom navštevoval filozofické a politické prednášky, na ktorých si cvičil úsudok v debatách medzi intelektuálmi. Živil sa ako literárny a divadelný kritik a neskôr prešiel k dramatickej tvorbe.

Jeho prvé romány verejnosť neupútali. Úspech mu priniesli až drámy s vtipným námetom a brilantnými štipľavými dialógmi. Shaw bol presvedčený, že moderná dráma má kritizovať, preto písal divadelné hry založené na ironizovaní meštianstva, mravného úpadku a obmedzenosti celej spoločenskej vrstvy. Dnes je George Bernard Shaw, ktorého najsilnejšou zbraňou bol sarkazmus, považovaný za najvýznamnejšieho britského dramatika po Williamovi Shakespearovi.

Debutoval v roku 1892 hrou Widowers’ Houses (Vdovcove domy - vyšli aj pod názvom Domy pána Sartoria, alebo Domáci pán), nasledovali satiricky priostrené drámy Mrs. Warren's Profession (Živnosť pani Warrenovej, 1898) a The Philanderer (Záletník, 1898). Všetky tri boli vydané knižne ako "hry nepríjemné". V "hrách príjemných" sa dramatik sústredil na morálku, kritizoval romantické poňatie lásky a hrdinstva. V tomto duchu sa niesli diela The Man of Destiny (Muž osudu, 1897), Arms and the Man (Zbrane a hrdina, 1898), Candida (1898) a You Never Can Tell (Človek nikdy nevie, 1897).

Najslávnejším dielom Georgea Bernarda Shawa je hra Pygmalion z roku 1912 o premene nekultivovanej kvetinárky z londýnskej periférie na dámu s ukážkovým spoločenským vystupovaním. Dramatická komédia sa stala námetom svetoznámeho muzikálu My Fair Lady. Po prvej svetovej vojne, v ktorej dramatik zastával sporné názory, uviedol vážnejšie diela vrátane Heartbreak House (Dom zlomených sŕdc, 1919) a Saint Joan (Svätá Jana, 1923) o Panne Orleánskej.

G. B. Shaw patril medzi prvých členov medzinárodného spisovateľského PEN klubu založeného v roku 1921.

Zomrel 2. novembra 1950 v malej britskej obci Ayot St. Lawrence vo veku 94 rokov. Hry tohto majstra slova sa dodnes uvádzajú na mnohých svetových javiskách.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR