Georg Friedrich Händel bol géniom európskej barokovej hudby

Halle/Bratislava 23. februára (TASR) – Nemecký hudobný skladateľ Georg Friedrich Händel sa narodil 23. februára pred 330 rokmi.


"Skladby písal horúčkovito a pracoval na niekoľkých naraz. Keď sa začala chvieť jeho parochňa, hudobníci sa triasli strachom. Ak si všimol, že zboristi sú nepozorní, dokázal ich okríknuť hrozným hlasom aj počas verejného vystúpenia. Jeho spory však často vyústili do komiky, pretože dobre neovládal angličtinu", napísal o Händlovi znalec jeho diela, český muzikológ Rudolf Pečman. Medzi vrcholné počiny tohto významného tvorcu barokových oratórií patria Mesiáš, Izrael v Egypte, Jozef a jeho bratia alebo Samson. Z jeho vyše päťdesiatich opier uchvátili najmä Agrippina, Rinaldo, Giulio Cesare a Rodelinda.



Georg Friedrich Händel sa narodil 23. februára 1685 v nemeckom Halle do rodiny váženého mestského lekára. Napriek synovmu výraznému hudobnému talentu jeho otec nesúhlasil s povolaním hudobníka. Mladý Händel teda začal študovať právo a vo voľnom čase sa zdokonaľoval v hre na organe, husliach a čembale. Ako osemnásťročný odišiel do Hamburgu. Vo vtedajšom centre nemeckej hudby sa spriatelil s mnohými hudobníkmi a napísal svoje prvé opery. Začínajúci skladateľ bol však nepokojnej povahy, túžil po dobrodružstvách a zážitkoch, potreboval sa zoznamovať s ľuďmi, získavať si ich uznanie a tvoriť. Vydal sa preto do Talianska, kde prenikol k podstate talianskej hudobnosti a nadobudnuté skúsenosti majstrovsky využil vo svojich skladbách. Umeleckou udalosťou jeho talianskeho pobytu bola premiéra opery Agrippina v Benátkach, kritikou nadšene prijatá. Händelov hudobný výraz nadobudol v Taliansku krásnu spevnosť, sviežosť, tanečnosť a pôsobivosť.

V roku 1712 sa umelec natrvalo usadil v Londýne vo Veľkej Británii. Výrazne ovplyvnil anglický hudobný život a rozvinul tradíciu anglickej zborovej hudby. Veľký úspech zaznamenali Händlove opery Rinaldo a Tesco a obľúbená bola aj jeho Vodná hudba, ktorú hral orchester pri člnkovaní po rieke. Nová epocha v jeho živote nastala v roku 1719, keď sa stal umeleckým vedúcim Kráľovskej akadémie hudby v Londýne. Získal pre ňu najlepších európskych umelcov a napísal pre nich opery ako napríklad Radamisto, Giulio Gesare, Rodelinda, Scipione alebo Alessandro, ktoré sú považované za vrchol barokovej vážnej opery.

Neskôr skomponované oratóriá tohto hudobného velikána boli väčšinou na námety Starého zákona. Händel tak vytvoril duchovné drámy veľkolepej monumentality - Izrael v Egypte, Saul, Mesiáš, Samson, Judáš Makkabejský, Jozef a jeho bratia. Všetky znejú hlbokými myšlienkami o zmysle ľudského života a ľudských hodnotách.

Obrovské pracovné vypätie, ktoré skladateľa sužovalo, vyvrcholilo v roku 1737, kedy ho postihla mŕtvica. S pomocou priateľov a dlhej kúpeľnej liečby sa však zázrakom uzdravil a následne vrátil k aktívnemu koncertnému životu. Svoju hudbu Händel často prežíval tak hlboko, že bol údajne neraz pristihnutý, ako mu počas koncertu tiekli slzy. Schopnosť okúzliť a podmaniť si poslucháčov nielen hudbou, ale aj hrou si uchoval až do posledných rokov svojho života, keď už bol slepý.

Georg Friedrich Händel zomrel 14. apríla 1759 vo Veľkej Británii v Londýne vo veku 74 rokov. Sila jeho umeleckého účinku mu však navždy zaistila miesto v hudobných dejinách.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR