Geniálny huslista Ojstrach sa narodil pred 110 rokmi

Odesa/Bratislava 30. septembra (TASR) - Ruský huslista David Fjodorovič Ojstrach patril k najvýznamnejším hudobníkom 20. storočia. Spolu s klaviristom Sviatoslavom Richterom a violončelistom Mstislavom Rostropovičom patria k umeleckej špičke éry niekdajšieho Sovietskeho zväzu. V nedeľu 30. septembra uplynie 110 rokov od jeho narodenia.


David Fjodorovič Ojstrach sa narodil ako David Kolker 30. septembra 1908 v Odese. Jeho matka Isabella Stepanovna Kolker si neskôr vzala za manžela Fjofora Davidoviča Ojstracha po ktorom chlapec prevzal priezvisko.

Už od raného detstva bol jeho život spojený s hudbou. Odesa, ktorá v tom čase patrila Rusku, bola jedným z najvyspelejších kultúrnych centier v krajine. Čiernomorský prístav mal výrazne európsky a kozmopolitný charakter. Pôsobilo tu veľa umelcov a stredom kultúrneho diania bolo Operné divadlo založené v roku 1809. Práve tu pôsobila matka Davida Ojstracha ako členka operného zboru a syn ju v divadle často sprevádzal. Veľmi skoro tiež začal hrať na husle.

"Nech si spomínam akokoľvek, nevybavujem si svoje detstvo bez huslí. Keď som mal tri a pol roka, priniesol otec domov husličky, s ktorými som sa rád hral na pouličného muzikanta. Nikto nemal tušenie, ako som závidel všetkým huslistom, trubkárom, harmonikárom a dokonca aj verklikárom, ktorí sa na odeských dvoroch producírovali," povedal na jednej z besied David Ojstrach. Postavil sa teda aj on s husľami na dvor, položil pred seba noty a predstieral, že z nich hrá.

Dieťa zaujalo husľového učiteľa Pjotra Solomonoviča Stoljarského, ktorý chodil k Ojstrachovom na návštevy. Obratnosť prstov, dobrý sluch a hudobná pamäť vtedy len päťročného Davida predurčili na dráhu husľového virtuóza. Už v roku 1914 otváral školský koncert ako najmladší žiak školy. Od roku 1923 pokračoval v štúdiu na odeskom Hudobno-dramatickom inštitúte opäť v Stoljarského triede.

Vo svojich dvadsiatich rokoch sa Ojstrach presťahoval do Moskvy. V roku 1930 zváťazil v Ukrajinskej husľovej súťaži, čo mu otvorilo cestu k samostatným koncertom. V tom istom roku sa oženil s klaviristkou Tamarou Rotarevovou a po roku sa im narodil syn Igor – neskôr aj jeho úspešný žiak a koncertný partner.

Časom Ojstracha omrzel repertoár virtuóznych husľových miniatúr a začal sa venovať veľkým orchestrálnym dielam. Dokonca sa zdôveril kolegyni, že ho zvuk orchestra napĺňa viac, než zvuk huslí a že túži byť nielen interpretom ale aj dirigentom.

V Sovietskom zväze nie všetci talentovaní umelci dostali príležitosť vystupovať v zahraničí. "Ojstrach mal v tomto ohľade veľké šťastie a určite si to uvedomoval. Azda i preto si zachoval neobyčajnú skromnosť, láskavosť duše a obetavosť v nezištnej pomoci svojim žiakom a kolegom," píše o umelcovi portál casopisharmonie.cz.

V roku 1934 pozvali Ojstracha vyučovať na Moskovské konzervatórium. O rok neskôr začal spolupracovať s vynikajúcim klaviristom Levom Oborinom. Počas II. svetovej vojny hrával vojakom na fronte, robotníkom vo vojenskom priemysle či obyvateľom obliehaného Leningradu.

Po vojne sa Ojstrachovi opäť otvorili svetové pódiá. Koncertoval v najväčších koncertných sálach sveta vrátane newyorskej Carnegie Hall. Viacerí skladatelia mu venovali svoje hudobné diela, medzi nimi napríklad Aram Chačaturjan svoj legendárny Husľový koncert d-mol, Dmitrij Šostakovič Husľový koncert č. 1 a Husľovú sonátu, a tiež Sergej Prokofiev Husľovú sonátu č. 1 f-mol.

Ojstrachovi sa však splnil aj ďalší sen a dostával čoraz častejšie možnosť dirigovať najslávnejšie orchestre sveta. Po prvom srdcovom kolapse v roku 1963 mu lekári radili, aby aspoň na rok prerušil koncertovanie a pedagogickú činnosť. "Sotva však Ojstrach vstal z lôžka, odmietol sa riadiť radami lekárov. Vyhlásil, že ak by nemohol hrať a učiť, stratil by preňho život cenu," píše casopisharmonie.cz.

David Ojstrach zomrel na infarkt počas koncertného turné v Amsterdame 24. októbra 1974.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR