Patria k najväčším géniom ľudstva. Ich vedecké výskumy sa stali základom nových vedných odborov. Je však možné, že svoje skvelé výsledky dosiahli vďaka výnimočnej chorobe.
Podľa niektorých súčasných vedcov boli Albert Einstein a Isaac Newton autisti. Autizmus sa prejavuje poruchou kontaktu s okolím, nadmernou zameranosťou k vlastnej osobe. Jednou z jeho foriem je tzv. Aspergerov syndróm, čo ovplyvňuje dorozumievanie s okolím. Jeho nositelia zároveň nemajú problémy s učením a v určitých oblastiach dosahujú výnimočné výsledky. Podľa psychológa Simona Barona-Kohena z Cambridge a jeho kolegu Ioana Jamesa obaja spomínaní slávni bádatelia vykazovali tri kľúčové symptómy Aspergerovho syndrómu: posadnutosť prácou, problémy s nadväzovaním vzťahov a ťažkosti s komunikáciou. Znalec v odbore duševna dúfa, že jeho analýza pomôže vysvetliť, prečo ľudia s touto poruchou aj napriek svojmu hendikepu v niektorých odboroch priam excelujú. Existuje domnienka, že gény dedičného autizmu ovplyvňujú talent pre porozumenie zložitým systémom - či ide o počítačové programy, alebo hudobnú kompozíciu. Napríklad medzi matematikmi a fyzikmi sa objavuje pomerne vysoké percento autistov. Klasický príkladom Aspergerovho syndrómu je matematik a fyzik Isaac Newton. Takmer nehovoril, do práce bol vždy taký zahĺbený, že často zabudol aj jesť, k priateľom sa správal veľmi vlažne. Trpel depresiami, keď mal 50 rokov, nervovo sa zrútil. Známy autor teórie relativity Albert Einstein bol ako dieťa samotár a v dospelosti sa stal typickým „bláznivým profesorom“. Dokázal však nadväzovať blízke priateľstvá a mal početné milostné aféry. Doktor Baron sa domnieva, že aj on vykazoval silné známky tejto psychickej choroby. Ako často hovorieva, „vášeň a častá zamilovanosť sú zlúčiteľné s Aspergerovým syndrómom“. Oxfordsko-cambridgeský tandem má však aj svojich odporcov. Jedným z nich je renomovaný psychiater Glen Elliot z Kalifornskej univerzity v San Francisku. Diagnózu na základe biografických informácií považuje za nespoľahlivú. Upozorňuje aj na to, že Einstein bol preslávený svojím zmyslom pre humor, čo je skutočne neznámy pojem u ľudí s ťažkým Aspergerovým syndrómom. Snahu britských bádateľov komentuje takto: „Viem si predstaviť géniov, ktorí sú trošku spoločensky neobratní, ale nie sú to vôbec autisti. Podľa mňa izoluje jedinca len netrpezlivosť s ostatnými, narcizmus a vášnivé plnenie životného predsavzatia.“