|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
22. novembra 2012
Geneticky modifikovaných potravín sa vraj netreba báť
Geneticky modifikovaných potravín sa báť netreba a biopotraviny sú, naopak, preceňované. Tvrdí to vedkyňa Andrea Hricová z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV v Nitre. O geneticky ...
Zdieľať
NITRA 22. novembra (WEBNOVINY) - Geneticky modifikovaných potravín sa báť netreba a biopotraviny sú, naopak, preceňované.
Tvrdí to vedkyňa Andrea Hricová z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV v Nitre. O geneticky modifikovaných potravinách sa hovorí, že sa z nich priberá a že z nich dokonca môže vzniknúť rakovina. Napríklad v USA, kde sú takéto potraviny povolené, má veľa ľudí problém s nadváhou, čím vznikli domnienky, že priberajú práve z nich.
Hricová hovorí, že sú to mýty, ktoré vznikajú zrejme z nevedomosti, pretože na to neexistuje žiadny priamy vedecký dôkaz.
Američania priberajú najmä z fast foodov
„Doteraz nebola nikdy publikovaná žiadna seriózna, dlhodobá štúdia, ktorá by potvrdzovala nejaký vedľajší efekt geneticky modifikovaných potravín na človeka alebo našla súvis s priberaním. Američania zrejme priberajú z nadmernej konzumácie coly a fast foodu,“ povedala.
Ako vysvetlila, pri genetickej modifikácii ide o to, že z rastliny, ktorá produkuje nejakú, pre náš organizmus, prospešnú látku sa izoluje gén, ktorý je zodpovedný za jej tvorbu a prenesie sa do inej, aby aj ona mala schopnosť produkovať túto látku.
Takto sa môže napríklad zvyšovať odolnosť rastliny voči rôznym patogénom. Hricová zdôraznila, že istá genetická modifikácia prebieha bežne v prírode už od nepamäti, pretože rastliny sa spontánne krížia, peľ lieta v ovzduší a gény sa takto prenášajú z jedného druhu na ďalší.
Biopotraviny nemusia byť najzdravšie
Vedkyňa zároveň poukazuje na to, že biopotraviny nemusia byť pre človeka to úplne najlepšie, pretože sa v nich môžu nachádzať rôzne toxické látky. Napríklad biopšenica sa pri pestovaní vôbec chemicky neošetruje. Bežne sa v nej vyskytujú rôzne patogény, napríklad plesne, ktoré produkujú toxické látky. Keď sa nezlikvidujú, tak sa dostávajú až do múky, ktorá sa dostane v balíčku na regále supermarketu.
„Keď ale geneticky upravíte túto pšenicu a vložíte do nej gén odolnosti voči plesni, tak táto pšenica síce obsahuje cudzí gén, ale vďaka nemu je odolnejšia, prípadne až úplne rezistentná voči plesni a v múke už nemáte toľko toxínov ako v biopotravine,“ podčiarkla Hricová.
Ako ďalej doplnila, dlhodobejší výskum jej kolegyne z prestížneho pracoviska vo Veľkej Británii ukázal, že biopotraviny neobsahujú zvýšený podiel nutrične významných látok.
„Naopak, niektorí experti na výživu tvrdia, že ak plodiny pestované organickým spôsobom neprihnojujete tak, ako konvenčne pestované plodiny, môžu mať nižší podiel výživných látok a tým sú z výživového hľadiska menej hodnotné,“ skonštatovala Hricová.
Tvrdí to vedkyňa Andrea Hricová z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV v Nitre. O geneticky modifikovaných potravinách sa hovorí, že sa z nich priberá a že z nich dokonca môže vzniknúť rakovina. Napríklad v USA, kde sú takéto potraviny povolené, má veľa ľudí problém s nadváhou, čím vznikli domnienky, že priberajú práve z nich.
Hricová hovorí, že sú to mýty, ktoré vznikajú zrejme z nevedomosti, pretože na to neexistuje žiadny priamy vedecký dôkaz.
Američania priberajú najmä z fast foodov
„Doteraz nebola nikdy publikovaná žiadna seriózna, dlhodobá štúdia, ktorá by potvrdzovala nejaký vedľajší efekt geneticky modifikovaných potravín na človeka alebo našla súvis s priberaním. Američania zrejme priberajú z nadmernej konzumácie coly a fast foodu,“ povedala.
Ako vysvetlila, pri genetickej modifikácii ide o to, že z rastliny, ktorá produkuje nejakú, pre náš organizmus, prospešnú látku sa izoluje gén, ktorý je zodpovedný za jej tvorbu a prenesie sa do inej, aby aj ona mala schopnosť produkovať túto látku.
Takto sa môže napríklad zvyšovať odolnosť rastliny voči rôznym patogénom. Hricová zdôraznila, že istá genetická modifikácia prebieha bežne v prírode už od nepamäti, pretože rastliny sa spontánne krížia, peľ lieta v ovzduší a gény sa takto prenášajú z jedného druhu na ďalší.
Biopotraviny nemusia byť najzdravšie
Vedkyňa zároveň poukazuje na to, že biopotraviny nemusia byť pre človeka to úplne najlepšie, pretože sa v nich môžu nachádzať rôzne toxické látky. Napríklad biopšenica sa pri pestovaní vôbec chemicky neošetruje. Bežne sa v nej vyskytujú rôzne patogény, napríklad plesne, ktoré produkujú toxické látky. Keď sa nezlikvidujú, tak sa dostávajú až do múky, ktorá sa dostane v balíčku na regále supermarketu.
„Keď ale geneticky upravíte túto pšenicu a vložíte do nej gén odolnosti voči plesni, tak táto pšenica síce obsahuje cudzí gén, ale vďaka nemu je odolnejšia, prípadne až úplne rezistentná voči plesni a v múke už nemáte toľko toxínov ako v biopotravine,“ podčiarkla Hricová.
Ako ďalej doplnila, dlhodobejší výskum jej kolegyne z prestížneho pracoviska vo Veľkej Británii ukázal, že biopotraviny neobsahujú zvýšený podiel nutrične významných látok.
„Naopak, niektorí experti na výživu tvrdia, že ak plodiny pestované organickým spôsobom neprihnojujete tak, ako konvenčne pestované plodiny, môžu mať nižší podiel výživných látok a tým sú z výživového hľadiska menej hodnotné,“ skonštatovala Hricová.