Generálny tajomník OSN Dag Hammarskjöld zahynul pred 55 rokmi

Štokholm/Bratislava 18. septembra (TASR) - Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Švéd Dag Hammarskjöld tragicky zahynul pred 55 rokmi 18. septembra 1961 pri havárii lietadla pri zambijskej Ndole. Na palube lietadla sa nachádzal aj slovenský diplomat žijúci v emigrácii Vladimír Fábry, aj on sa stal obeťou záhadnej havárie.


Dagovi Hammarskjöldovi, ktorý je dodnes všeobecne považovaný za najvplyvnejšieho šéfa OSN, ešte v roku 1961 udelili Nobelovu cenu za mier in memoriam. Od roku 1974 sa táto cena posmrtne už neudeľuje. Nesie po ňom názov aj Knižnica OSN a v júli 1997 Bezpečnostná rada (BR) OSN zriadila ocenenie Medailu OSN Daga Hammarskjölda. OSN ju udeľuje in memoriam príslušníkom mierových síl, ktorí zahynuli pri výkone služby.

Diplomat Dag Hammarskjöld sa v roku 1953 stal druhým generálnym tajomníkom OSN po Nórovi Trygve Lieovi. Jeho jednomyseľné zvolenie na tento post prekvapilo nielen vládu vo švédskom Štokholme, ale aj samotného Hammarskjölda. Švédsko totiž v jeho prospech vôbec neintervenovalo a nového šéfa svetovej organizácie sa nikto nepýtal, či tento post zoberie - zrejme z obavy, že by mohol povedať nie. Situácia vo svete začiatkom 50. rokov dvadsiateho storočia nebola vonkoncom ideálna a zhoršovali ju aj napäté vzťahy medzi Spojenými štátmi americkými (USA) a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR). Dag Hammarskjöld sa funkcie šéfa OSN ujal 10. apríla toho istého roku.

Narodil sa 29. júla 1905 vo švédskom meste Jönköping. Vyštudoval na univerzite vo švédskej Uppsale politickú ekonómiu a právo, po promócii sa presťahoval do Štokholmu. Nebol nikdy členom nijakej politickej strany, stal sa zamestnancom vládnej administratívy a švédskej vláde slúžil na viacerých postoch. V rokoch 1930-1934 bol tajomníkom vládneho výboru pre nezamestnanosť, o rok neskôr sa stal zástupcom ministra financií, v rokoch 1941-1948 pôsobil vo Švédskej národnej banke. V roku 1945 ho vymenovali do funkcie poradcu vlády na riešenie ekonomických a finančných problémov. Vo svojej funkcii koordinoval vládne plány, slúžiace na zmierenie ekonomických problémov po druhej svetovej vojne.

Za zástupcu ministra zahraničných vecí Švédska bol vymenovaný v roku 1947, o dva roky neskôr za štátneho tajomníka pre zahraničné záležitosti. Zastupoval Švédsko na konferencii vo francúzskom Paríži v roku 1947, na ktorej sa rokovalo o Marshallovom pláne, bol podpredsedom švédskej delegácie na Valnom zhromaždení (VZ) OSN v Paríži (1951) a predsedom švédskej delegácie na VZ OSN v New Yorku (USA) v roku 1952.

Keď sa ujal vrcholnej funkcie OSN, začal presadzovať názor, že generálny tajomník OSN môže v krízových situáciách konať aj bez súhlasu Bezpečnostnej rady či Valného zhromaždenia OSN.

V oblasti medzinárodnej politiky sa snažil zmierniť už vtedy nedobré vzťahy medzi Izraelom a arabskými krajinami.

V roku 1955 vyjednával v čínskom Pekingu o prepustení pilotov USA, ktorí bojovali v kórejskej vojne a Čína ich zajala. V tejto súvislosti využil skutočnosť, že jeho rodné Švédsko bolo v tom čase jednou z mála západných krajín, ktorá udržiavala s Pekingom normálne vzťahy. Skupinu amerických pilotov Čínska ľudová republika (ČĽR) naozaj prepustila. V roku 1957 intervenoval pri riešení Suezskej krízy.

V roku 1960 sa niekdajšia belgická kolónia, už samostatná Konžská demokratická republika (KDR), obrátila na OSN s prosbou o pomoc pri riešení občianskych nepokojov. Hammarskjöld navštívil Kongo trikrát a na VZ OSN navrhol vyslať do krajiny mierové jednotky OSN. S tým ale nesúhlasil Sovietsky zväz, ktorý vzápätí žiadal Hammarskjöldovu rezignáciu. Keď sa Hammarskjöld dopočul o bojoch medzi jednotkami OSN a povstaleckými jednotkami, vybral sa tam, aby vyjednával o prímerí.

Počas letu jeho lietadlo typu DC-6B v noci zo 17. na 18. septembra 1961 havarovalo blízko Ndoly v severnej Rodézii (dnes Zambia). Výsledky vyšetrovania nehody poukazovali na to, že lietadlo kleslo príliš nízko. Nenašla sa nijaká stopa po raketovom ani inom útoku. Závery oficiálneho vyšetrovania spochybnila správa, podľa ktorej sa v telách dvoch zo 16 obetí našli náboje. Bol to dôkaz toho, že na lietadlo niekto strieľal.

Hammarskjöldova smrť je jednou z najväčších doposiaľ neobjasnených záhad studenej vojny. Lietadlo na palube s týmto politikom sa zrútilo v čase, keď sa pokúšal vyjednať prímerie. Napätá situácia v krajine vtedy takmer rozpútala medzinárodný konflikt a diplomatova smrť podnietila vznik konšpiračných teórií.

OSN vymenovala v roku 2015 nezávislú komisiu expertov, ktorá znova otvorila vyšetrovanie smrti Daga Hammarskjölda.

Právnik a diplomat Vladimír Fábry za svoj krátky život stihol v rámci OSN absolvovať viacero náročných diplomatických misií v rôznych problémových častiach sveta, ako sú Izrael, Egypt či Kongo. Narodil sa 23. novembra 1920 v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1946 pôsobil v rámci československej diplomatickej misie pri OSN v New Yorku. Po komunistickom prevrate v bývalej Československej republike (ČSR) vo februári 1948 sa rozhodol zostať v USA, kde požiadal o americké občianstvo. O jeho schopnostiach a profesionalite svedčí fakt, že sa stal osobným tajomníkom vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda, s ktorým aj zahynul.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR