Generál M. R. Štefánik sa výrazne zaslúžil o vznik ČSR v roku 1918

Bratislava 27. októbra (TASR) - Milan Rastislav Štefánik bol jednou z najvýznamnejších osobností v novodobých dejinách Slovenska. Výrazne sa v roku 1918 spolu s Tomášom Garrigue Masarykom a Edvardom Benešom zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky (ČSR).


Málokto tak výrazne ovplyvnil naše moderné dejiny, málokto bol tak bytostne slovenský a zároveň tak moderne európsky a svetovo rozhľadený a uznávaný ako práve on. Bol významným politikom, astronómom, vojakom, od roku 1918 generálom francúzskej armády. Od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl SR in memoriam.

Milan Štefánik dostal druhé meno Rastislav, aby mu po celý život pripomínalo hlboké slovenské a slovanské korene z ktorých pochádza. Medzi jeho predkov okrem iných patril napríklad aj Jozef Miloslav Hurban. Z rodičovského domu, z evanjelickej fary v Košariskách pri Brezovej pod Bradlom, kde sa narodil 21. júla 1880, si odniesol mravnú čistotu svojich zámerov i prostriedkov pri prekonávaní prekážok. Napriek krehkému zdraviu bol silnou osobnosťou neobyčajne sugestívnou, hlboko veriacou, túžiacou po pravde a poznaní. Svoje etické, morálne mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnul do troch slov: Veriť – Milovať – Pracovať a on skutočne tak žil. V tomto je aktuálnosť odkazu a veľkosť generála Milana Rastislava Štefánika.

Pôsobil v Paríži

Do Paríža (Francúzsko) pricestoval ako čerstvý absolvent pražskej Karlovej univerzity v novembri 1904. Priviedla ho tam túžba pracovať u slávneho astronóma Camille Flammariona. Niekoľko rokov pôsobil v observatóriu v Meudone, v tom čase uznávanom ako jedno zo svetových centier astronómie a astrofyziky. Okrem Meudonskej hvezdárne bol pracovníkom montblanských hvezdární, úzko spolupracoval s astrofyzikom Julom Janssenom, zúčastnil sa na niekoľkých veľmi náročných vedeckých expedíciách na Mont Blanc, do Polynézie, Brazílie, Ekvádoru, či Maroka. Od roku 1912 pracoval vo Francúzskej národnej hvezdárni v Paríži. Zaujímal sa o letectvo a podieľal sa na budovaní vyspelej meteorologickej leteckej služby. Bol autorom vedeckých prác, publikácií z astronómie a meteorológie.

Od roku 1912, kedy získal francúzske občianstvo, sa naňho vzťahovala branná povinnosť. Rodáka z myjavských kopaníc odviedli k vojsku a nasledovala jeho rýchla vojenská kariéra, ktorá bola okrem intenzívneho pracovného nasadenia aj dôsledkom Štefánikovej práce pre francúzske záujmy počas zámorských ciest. Francúzi, zbadajúc politický rozmer jeho osobnosti, mu vytvorili optimálne podmienky na činnosť v letectve. Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny vymenovali Štefánika za rytiera Čestnej légie za vedeckú činnosť a diplomatické úspechy v službách francúzskej vlády.

Rád čestnej légie

Ako francúzsky občan sa v 1. svetovej vojne zúčastnil v službách francúzskej diplomacie a armády na bojových aj iných akciách v zahraničí. Jeho aktivity vláda ohodnotila udelením najvyššieho francúzskeho vyznamenania Rádu čestnej légie a udelením hodnosti generála letectva francúzskej armády.

V závere prvej svetovej vojny sa Štefánik aktívne podieľal na slovenskom a českom zahraničnom odboji a v konečnom dôsledku na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ako človek s veľkým diplomatickým talentom uviedol do sveta veľkej európskej politiky Tomáša Garrigue Masaryka a Edvarda Beneša. Ako zástanca česko-slovenskej republiky podporoval vznik ČSR na princípe rovnocennosti oboch národov a vyvinul veľké úsilie o jej diplomatické uznanie.

Československý minister vojny

Jeho kontakty v najvyšších vojenských kruhoch Francúzska predurčili aj úspešné budovanie československých légií v rokoch 1916-1919 z postu francúzskeho generála, neskôr československého ministra vojny. Zabezpečoval formovanie légií hlavne v Rusku, Taliansku a USA. Reorganizoval československé jednotky v zahraničí, najmä na Sibíri, aby sa stali základom brannej moci nového štátu a umožnili rýchle vytvorenie armády a letectva v ČSR. Ako letec, diplomat a všestranný odborník dokázal získať rešpekt francúzskych vojenských a politických špičiek nielen sebe, ale prenesene aj širokému okruhu československých letcov, ktorí po skončení vojny študovali na francúzskych vysokých školách.

V prvej československej vláde pôsobil Štefánik ako minister vojny (1918-1919). Na jar 1919 na žiadosť prezidenta ČSR Tomáša Garrigue Masaryka vo funkcii ministra vojny prvej ČSR organizoval v Taliansku návrat takmer stotisíc Slovákov a Čechov domov. Súčasne ho prezident poveril vyriešiť kompetenčný spor medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou na našom území, ktoré mali zabezpečovať južnú hranicu Slovenska.

Presne 4. mája 1919 letel M.R. Štefánik z Talianska na Slovensko. Neprežil návrat do svojej rodnej krajiny. Za dosiaľ neobjasnených okolností zahynul pri leteckej katastrofe neďaleko Ivanky pri Dunaji.

Na základe zákona NR SR č. 241/1993 Z.z. z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je 4. máj - výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika pamätným dňom SR.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR