Generácia nového milénia: Televíziu nepotrebujeme, počítače nám postačia

 

Tretie vydanie prieskumu spoločnosti Deloitte o postavení médií hodnotí preferencie vyše 8 800 spotrebiteľov vo veku od 14 do 75 rokov z Brazílie, Nemecka, Japonska, Veľkej Británie a USA. Venuje sa témam ako vplyv online a offline reklamy, vzostup internetového obsahu tvoreného používateľmi, či signifikantné používanie mobilných telefónov ako zdroj zábavy.

 

Zo všetkých účastníkov prieskumu v piatich krajinách sveta je miléniová generácia najaktívnejšia v hrách, hudbe a používaní internetu ako formy sociálneho kontaktu. Až 80 % z nich pravidelne vyhľadáva, sťahuje a počúva hudbu na internete, pričom 73 % pravidelne nadväzuje sociálne kontakty online (prostredníctvom sociálnych sietí, diskusných miestností alebo tzv. návštevných kníh). Oproti 33 %-tám všetkých spotrebiteľov väčšina miléniovej generácie (v priemere 59 %) používa ako zdroj zábavy mobilný telefón a v porovnaní s ostatnými generáciami trávi o tretinu menej času sledovaním televízie.

 

„Je zrejmé, že miléniová generácia ovplyvňuje vývoj digitálneho obsahu a technológií vo všeobecnosti v širokom medzinárodnom meradle,“ uviedol Ed Moran, riaditeľ oddelenia pre inovácie výrobkov, Deloitte. „Táto generácia spotrebiteľov je prvou generáciou, ktorá vyrástla na internete a ktorú v rôznych kútoch sveta a rôznych kultúrach spájajú rovnaké záľuby v digitálnych médiách, čo má zásadný dopad na marketérov na celom svete,” dodal.

 

„Rastúci vplyv miléniovej generácie je nespochybniteľný. Ovplyvňuje nielen celkový obraz médií, ale aj zvyklosti ostatných generácií v tejto oblasti,“ uviedol Ken August, viceprezident a vedúci oddelenia médií a zábavy, Deloitte, USA. „Otázkou však zostáva, nakoľko kúpna sila miléniovej generácie spôsobí pokles tohto vplyvu vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu, ktorú práve zažívame. Generácia tzv. „silných populačných ročníkov“ (43 až 61 rokov) má viac voľných finančných prostriedkov ako ktorákoľvek iná generácia. Kým marketéri si vždy uvedomovali dôležitosť tejto generácie, zameranie na túto vekovú skupinu sa môže v budúcnosti relatívne zvýšiť, čo prepracuje tradičné marketingové scenáre.“

 

Ďalšie zistenia prieskumu:

 

Najväčší vplyv na kúpne rozhodnutia spotrebiteľov rôznych kútov sveta má televízna reklama.  Reklamy v časopisoch, novinách a na internete obsadili druhé miesto, pričom vplyv reklám odvysielaných v rozhlase sa dostal až na 5. miesto. Z prieskumu vyplýva, že reklamy na internete sa dostali na 2. priečku v Nemecku (57 %) a Japonsku (61 %). V USA (48 %), vo Veľkej Británii (45 %) a v Brazílii (45 %) internetové reklamy obsadili 3. miesto, za reklamou v časopisoch.

 

„Pre inzerentov nastal skutočne najlepší a zároveň najhorší čas,“ dodáva Ed Moran. „Ešte nikdy nebolo viac merateľných spôsobov, ako sa svojím odkazom a posolstvom priblížiť k spotrebiteľom. Televízia, internet, tlač a sociálne siete, toto všetko sú vplyvné platformy. Pre ich efektívne využívanie je potrebné pochopiť preferencie spotrebiteľov, ich správanie v oblasti využívania nových technológií a voliť nové taktiky na globálnej úrovni.“

 

Mobilné telefóny ako niekdajší symbol statusu podnikateľskej elity sa stali neodmysliteľným a všadeprítomným doplnkom. Tretina respondentov všetkých piatich krajín uviedla, že používa mobilný telefón ako zdroj zábavy - takmer 50% v Brazílii, 34 % v Japonsku, 33 % vo Veľkej Británii, 32 % v USA a 26 % v Nemecku. Najpoužívanejšími funkciami mobilných telefónov sú fotografovanie a posielanie SMS správ, okrem Japonska, kde je e-mailová komunikácia oveľa bežnejšia ako komunikácia prostredníctvom SMS (88 % oproti 31 % japonských spotrebiteľov používa tieto funkcie pravidelne/príležitostne).

 

Respondenti prieskumu všetkých krajín používajú mobilné telefóny na prezeranie videí vytvorených používateľmi (napríklad YouTube) - vo Veľkej Británii a USA 20 % respondentov -  ako aj na sledovanie profesionálne tvoreného obsahu (TV, filmy, správy) -  33 % respondentov v Japonsku. Rýchlo prispôsobivá miléniová generácia je hlavnou hybnou silou aplikácií ako sú - SMS správy, videá, hry, sťahovanie a počúvanie hudby a využívanie sociálnych sietí.

 

S pribúdajúcou infraštruktúrou, distribúciou a zvyšujúci sa dopyt po digitálnom obsahu (od početných zdrojov, cez rôzne formáty až po viacnásobné platformy) vytvorí nový tok príjmov pre dodávateľov technológií.   

 

Napriek tomu, že vo všetkých piatich krajinách zostáva najobľúbenejším prehrávačom videí televízia, čoraz väčšiu popularitu medzi videospotrebiteľmi získavajú aj osobné počítače, mobilné telefóny a ručné prenosné zariadenia. Respondenti na týchto zariadeniach nesledujú len videá, ale aj televízne programy, sťahujú si hudbu a chceli by byť schopní prenášať tento obsah jednoducho na akékoľvek iné zariadenie. Takúto potrebu uviedlo 75 % respondentov z Brazílie, 49 % respondentov z USA a Japonska, 44 % z Veľkej Británie a 31 % z Nemecka.

 

Spotrebitelia trávia veľa času na internete, aby získali prístup k väčšine tohto obsahu. V typický pracovný týždeň trávia respondenti Nemecka na internete len z osobných dôvodov/z dôvodu sociálneho kontaktu 11,3 hodín týždenne, v USA 12 hodín, vo Veľkej Británii 13,2 hodín a v Japonsku 16,4 hodín.  Najprekvapujúcejšie porovnanie prichádza z Brazílie, kde spotrebitelia trávia približne 9,8 hodín týždenne sledovaním televízie, ale takmer dvojnásobne viac (19,3 hodín týždenne) realizovaním osobných záujmov/sociálnych kontaktov prostredníctvom internetu.