Gazdova krv nešuští papierom

Tagy: Divadlo Astorka Jana Horváthová

Románopisec, dramatik a televízny scenárista Rudo Sloboda by sa istotne potešil záujmu tvorcov z Divadla Astorka Korzo 90, že naňho nezabúdajú ani po jeho smrti. A, nedá sa, veď kto prečítal aspoň jednu jeho knihu, navždy si zapamätá jeho štýl, myšlienky, ba dokonca jeho vety, ktoré vo svojich opisoch situácií neraz opakuje. Rovnako sa to stalo aj mne, pretože po prečítaní Rozumu, neviem či som rozum získala, ale Slobodova poetika nejde zabudnúť, dokonca ani desaťročie po prečítaní knihy, a keď sa vám podarí zhliadnuť Gazdovu krv, možno nie je náhoda, že aj jedno z diel spomínaného autora názov Krv nesie, dostanete sa do Slobodovho sveta. Niečo podobné sa stalo aj tvorcom, a to aj tým najmladším, ktorí sa podieľali na príprave predstavenia.


Petra Vajdová, predstaviteľka Múzy zvanej Číňanka, nepatrí do generácie, ktorá si mohla zahrať v dvoch Slobodových inscenáciách ešte za života autora, ale s nimi rástla. Predstaviteľka , teda hlasom, obľúbenej Šeherezády má v poslednom čase nabitý program, pretože včera, teda v stredu odpremiérovala Zem od VHV a príprava Gazdovej krvi teda prebiehala paralelne, no zamilovala sa do nej.“Nebolo to jednoduché skĺbiť. Napriek tomu, že ja som bola príliš mladá a nemohla som účinkovať v Armadegone na Grbe a ani v Macoche, nasávala som atmosféru týchto predstavení. Bolo to úžasné, pretože Sloboda je autor, ktorý používa málo slov, aby vyjadril situáciu, je vždy konkrétny a ľahko zapamätateľný. No, myslím si, že v predstavení makali iní, ja som bola Múza...“, povedala na margo Gazdovej krvi herečka Petra Vajdová, ktorá v Astorke začala ešte počas Konzervatória predstavením Drahá pani profesorka, ktoré sa preslávilo aj tým, že tomuto mladému kolektívu, ktorý sa na ňom podieľal, skoro nedovolili zmaturovať. No, a práve toto predstavenie bolo impulzom, že Petru pred štyrmi rokmi na jeho základe prijali medzi členov Divadla Astorka.

Ale nielen ona, rovnako aj Mirko Noga sa podieľal na pôvabe predstavenia a dokázal zabrániť tomu, ako sám povedal:“ predstavenie nešušťalo papierom na javisku“. A, je to tak, plasticita obrazov a scén bola dotiahnutá v každom smere. „Bolo to ťažké. Sloboda mal krásne myšlienky, v ktorých zachytil kontrast a paradox života, spájal nespojiteľné...“, povedal po prvej repríze Miro Noga, hlavný predstaviteľ Gazdu. Sám vypichol hlavne to, že sa musel ubrániť citu pri jeho stvárnení a spomenul aj fakt, že práve Astorka vyprovokovala Slobodu, aby sa stal dramatikom. Preto, všetka česť Slobodovi aj ako dramatikovi, pretože dokázal splynúť nielen s papierom či filmovým plátnom, ale aj s javiskom a jeho divákom, čo nie je vždy jednoduché, aby vznikla úspešná a moderná inscenácia.  Autor: Jana Horváthová Foto: Ctibor Bachratý

Tagy: Divadlo Astorka Jana Horváthová