Gašparovič výrokmi o Esterházym urobil chybu

BRATISLAVA 28. augusta (WEBNOVINY) – Prezident SR Ivan Gašparovič podľa predsedu poslaneckého klubu Most-Híd László Solymosa urobil chybu svojimi výrokmi o Jánosovi Esterházym. Ako uviedol Solymos pre agentúru SITA, keďže je rôzny pohľad historikov na osobu Esterházyho a ide o háklivú tému, mali by sme k tomu tak pristupovať. “Prezident už len preto, aby zbytočne situáciu nenapínal, by sa mal opatrnejšie vyjadrovať. Nepotrebujeme to. Prišlo vyjadrenie, následne reakcia. Moja otázka je, či to potrebujeme. Potrebujú to občania Slovenska a Maďarska,“ opýtal sa Solymos.


Niekedy sa vyskytnú podľa Solymosa z jednej, alebo druhej strany nešťastné vyhlásenia. „Napríklad v Maďarsku predseda parlamentu minulý týždeň povedal, že sú tu strany, ktoré sa tvária, že obhajujú maďarské záujmy a pritom kolaborujú s väčšinovým národom. Nie len tu, ale aj vo Vojvodine a Rumunsku,“ uviedol Solymos. Podľa neho vo vzájomných slovensko-maďarských vzťahoch treba väčšiu empatiu.

Kde problém vznikol?

Slovenský prezident Ivan Gašparovič v aktuálnom rozhovore pre slovenský dvojtýždenník Bojovník označil Esterházyho za prívrženca Hitlera a fašizmu a skritizoval tiež odhalenie jeho sochy v Košiciach. Následne na to reagoval maďarský prezident Pál Schmitt, ktorý považuje za neprijateľné, aby bol bývalý československý politik János Esterházy na Slovensku označovaný za vojnového zločinca, keďže ide o "skutočného demokrata a humanistu". Ako uviedla MTI, maďarský prezident prijal slová hlavy susedného štátu "s poľutovaním a nepochopením", pričom poukazuje na opakované snahy terajšej i predošlých maďarských vlád o Esterházyho rehabilitáciu. Podľa Schmitta bol líder maďarskej menšiny v medzivojnovom Československu jediným členom parlamentu slovenského štátu, ktorý v roku 1942 hlasoval proti zákonu o vysťahovaní Židov. Ako dodáva, Esterházy vždy odmietal nielen fašizmus, ale aj komunizmus, a posledné roky života strávil v sovietskych a československých väzniciach.

Historik Martin Lacko nedávno pre agentúru SITA povedal, že János Esterházy, napriek vývoju, ktorým prešiel vo väzení, ostáva pre Slovensko symbolom iredentistickej politiky a okupácie južného Slovenska, o výsledok ktorej sa osobne zaslúžil. „V prvých dňoch okupácie svojím oslavným prejavom osobne vítal hlavu maďarského štátu Miklósa Horthyho v Košiciach," povedal Lacko.

Kto je János Esterházy?

János Esterházy ako poslanec a čelný predstaviteľ Krajinskej kresťansko-sociálnej strany, neskôr Zjednotenej maďarskej strany podľa Lacka už v 30. rokoch vyvíjal aktívnu protištátnu a iredentistickú činnosť, ktorej hlavným cieľom bolo začlenenie Slovenska do Maďarska. "V úzkej spolupráci s Henleinovými nacistami napomáhal nacistickej agresii voči demokratickej Československej republike, ktorú pokladal za „umelý útvar“, bez práva na existenciu. Vykonával špionážnu činnosť v prospech Budapešti, od ktorej prijímal aj značné finančné prostriedky. Pričinil sa o odtrhnutie južného Slovenska spečatené Viedenskou arbitrážou podpísanou 2. novembra 1938 predstaviteľmi nacistického Nemecka a fašistického Talianska," vyhlásil Lacko. V rokoch 1938 – 1945 bol Esterházy poslancom slovenského snemu, čím patril medzi čelných predstaviteľov Slovenskej republiky. "Vo svojich poslaneckých prejavoch oslavoval úzke spojenectvo s Veľkonemeckou ríšou a jej vodcu. Netajil sa pritom svojimi antižidovskými postojmi," dodal.

Svoj postoj pri hlasovaní o ústavnom zákone o vysťahovaní Židov vysvetľoval podľa Lacka jasne – napriek tomu, že hlasoval proti prijatiu tohto zákona sám seba označoval za antisemitu, ktorý sa obáva len precedensu, ktorý by mohol ohrozovať aj maďarskú menšinu. "Všetky ostatné protižidovské opatrenia podporil ako poslanec hlasovaním i verejnými prejavmi. Za svoju konkrétnu činnosť bol napokon v neprítomnosti v roku 1947 odsúdený Národným súdom," zdôraznil.