|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. novembra 2009
GAŠPAROVIČ: O podpore vedy a výskumu len hovoríme
Podpora vedy za posledných 20 rokov bola veľmi nízka, skôr klesala ako stúpala. Po dnešnej vedeckej konferencii Kancelárie prezidenta SR a Slovenskej akadémie vied (SAV) to povedal prezident Ivan ...
Zdieľať
BRATISLAVA 26. novembra (WEBNOVINY) - Podpora vedy za posledných 20 rokov bola veľmi nízka, skôr klesala ako stúpala. Po dnešnej vedeckej konferencii Kancelárie prezidenta SR a Slovenskej akadémie vied (SAV) to povedal prezident Ivan Gašparovič. "Treba podporovať vzdelanie a vedu, ale vždycky o tom len hovoríme," tvrdí prezident. Najmä v čase hospodárskej krízy by sa podľa neho vzdelanie nemalo stať sekundárnou prioritou. Predseda SAV Jaromír Pastorek hovorí, že nemožno očakávať náhlu zmenu v slovenskej vede, pretože bola dlhodobo podfinancovaná. Aj z toho dôvodu sa Slovensku ťažšie zapája do európskeho výskumného priestoru. "Výsledok sa neprejaví za rok, za dva, ale za desať rokov určite áno," hovorí Pastorek.
Ak chce stáť slovenská veda a výskum pevne, musí sa podľa Gašparoviča zakladať na troch pilieroch, ktorými sú veda, podnikateľ a štát. Motiváciou pre súkromníkov by mali byť európske štrukturálne fondy. "Len niekedy záleží aj na našej vlastnej iniciatíve aj schopnosti a u nás ešte stále podnikateľská sféra nepochopila tú súčinnosť, ktorú potrebuje s vedou a vládou," konštatuje prezident. Aj keď sú slovenské výrobky schopné konkurovať kvalitou, v porovnaní so zahraničnými sú drahé. Vyrovnať rozdiely by mali podľa prezidenta finančné stimuly od štátu. "Cieľom je, aby bola väčšia zainteresovanosť privátneho sektora, aby aj oni si vytvárali vlastné vývojovo-výskumné základne," dodáva Pastorek.
Šéf rezortu školstva Ján Mikolaj tvrdí, že štát nejde nútiť podnikateľov investovať do vedy, ale motivovať. Rovnako ako prezident, aj minister vidí šancu v európskych peniazoch. "Pokiaľ súkromný sektor bude ochotný spolufinancovať tieto projekty, tak štát alebo štrukturálne fondy minimálne takouto čiastkou prispejú," sľubuje Mikolaj.
Z hľadiska investovania do výskumu a vývoja patrí Slovensko medzi krajiny Európskej únie s najnižším objemom celkových finančných prostriedkov vyčleňovaných do oblasti výskumu a vývoja. Podiel výdavkov v relatívnom vyjadrení voči hrubému domácemu produktu (HDP) u nás v posledných rokoch klesá. Vyplýva to zo správy o stave výskumu a vývoja v SR za roky 2003 - 2007. V roku 2007 predstavovali investície do výskumu a vývoja 0,46 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), pričom európsky priemer bol 1,83 percenta HDP. Dôsledkom nízkych investícií je pomerne slabé prístrojové a technické vybavenie vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja.
SITA
Ak chce stáť slovenská veda a výskum pevne, musí sa podľa Gašparoviča zakladať na troch pilieroch, ktorými sú veda, podnikateľ a štát. Motiváciou pre súkromníkov by mali byť európske štrukturálne fondy. "Len niekedy záleží aj na našej vlastnej iniciatíve aj schopnosti a u nás ešte stále podnikateľská sféra nepochopila tú súčinnosť, ktorú potrebuje s vedou a vládou," konštatuje prezident. Aj keď sú slovenské výrobky schopné konkurovať kvalitou, v porovnaní so zahraničnými sú drahé. Vyrovnať rozdiely by mali podľa prezidenta finančné stimuly od štátu. "Cieľom je, aby bola väčšia zainteresovanosť privátneho sektora, aby aj oni si vytvárali vlastné vývojovo-výskumné základne," dodáva Pastorek.
Šéf rezortu školstva Ján Mikolaj tvrdí, že štát nejde nútiť podnikateľov investovať do vedy, ale motivovať. Rovnako ako prezident, aj minister vidí šancu v európskych peniazoch. "Pokiaľ súkromný sektor bude ochotný spolufinancovať tieto projekty, tak štát alebo štrukturálne fondy minimálne takouto čiastkou prispejú," sľubuje Mikolaj.
Z hľadiska investovania do výskumu a vývoja patrí Slovensko medzi krajiny Európskej únie s najnižším objemom celkových finančných prostriedkov vyčleňovaných do oblasti výskumu a vývoja. Podiel výdavkov v relatívnom vyjadrení voči hrubému domácemu produktu (HDP) u nás v posledných rokoch klesá. Vyplýva to zo správy o stave výskumu a vývoja v SR za roky 2003 - 2007. V roku 2007 predstavovali investície do výskumu a vývoja 0,46 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), pričom európsky priemer bol 1,83 percenta HDP. Dôsledkom nízkych investícií je pomerne slabé prístrojové a technické vybavenie vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja.
SITA