Gašparovič nepodpísal kompetenčný zákon

Foto: SITA/Michal Burza

BRATISLAVA 26. augusta (WEBNOVINY) - Obnovenie ministerstva životného prostredia je v nedohľadne, prezident Ivan Gašparovič dnes nepodpísal novelu kompetenčného zákona. Znovu tak o ňom bude musieť rokovať parlament, ktorý na jeho schválenie bude musieť zahlasovať nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Prezident navrhuje, aby zákon národná rada neprijala ako celok. Informáciu agentúre SITA poskytla Elena Bianchi z kancelárie prezidenta.

Informácie o stopnutí obnovy rezortu prenikli do médií asi pred týždňom. Pôvodne mal envirorezort znova fungovať od 1. septembra. Prezident však pre denník Pravda uviedol, že má výhrady k vzniku ekologického ministerstva v podobe, ako ho navrhla Radičovej vláda. O svojom postoji hovoril aj s premiérkou a predsedom Mostu-Híd Bélom Bugárom. Práve Most má nominovať svojho kandidáta na post ministra životného prostredia. "Nie som stotožnený s náplňou práce ministerstva a už vôbec nie s tým, či ministerstvo životného prostredia má byť v systéme štruktúry vlády,“ povedal v tom čase prezident. K tejto otázke bude mať ďalšie stretnutia s odborníkmi, s ktorými chce o svojich pochybnostiach hovoriť. Podľa Gašparoviča by malo vzniknúť ministerstvo lesov, vôd a životného prostredia. Argumentuje, že aj posledné živelné pohromy naznačujú, že také riešenie by bolo správnejšie. Tvrdí, že porozumenie pre svoj zámer našiel aj u niektorých ochranárov a predstaviteľov iných rezortov, s ktorými konzultoval.

Jurajovi Rizmanovi z Greenpeace sa zdá zvláštne, že prezident vychádza so svojou iniciatívou práve teraz. „Nevšimli sme si, že by v čase, keď sa hovorilo o zrušení ministerstva, vstúpil do diskusie s alternatívnym návrhom. Prichádza s tým teraz, keď sa má ministerstvo obnoviť,“ podotkol Rizman. Podľa neho názov ministerstva nie je až taký dôležitý, rozhodujúce je, aké bude mať kompetencie. O niečom podobnom ako prezident už v minulosti uvažoval aj exminister životného prostredia László Miklós (SMK). Podľa neho je problém, že zhruba 30 percent lesov je v druhom a treťom stupni ochrany, čo spôsobuje neustály boj s rezortom pôdohospodárstva. Za dôležité Miklós považuje, aby štát vykúpil chránené územia v štvrtom a piatom stupni ochrany.

SITA