Gašparko a dvesto „zbojníkov“

  Deti zo Základnej školy na Drieňovej ulici v Bratislave sa nechali ochotne vtiahnuť do deja a stali sa tak pre umelcov na pódiu rovnocennými spoluúčinkujúcimi.

Na včerajšej verejnej generálke v divadelnej sále SĽUK-u
v Rusovciach naháňal čertov Gašparko v personifikovanej i bábkovej podobe a dvesto malých asistentov v hľadisku s ním jačalo, výskalo, tlieskalo i spievalo s takou spontánnosťou a vehemenciou, že by v tom musel čert byť, aby napokon čerti neskončili v pekle a číra detská radosť na už aj tak predlhom zozname úspechov tohto známeho súboru.
Scenárista a režisér Ján Hamar sa prejavil ako dokonalý znalec detských duší. Spolu s tradične skvelými tanečníkmi SĽUK-u, ktorí dobre zvládli aj netradičné činoherné a bábkoherecké párty, a tímom odborných spolupracovníkov dokázali neuveriteľné: malí diváci, odchovaní hamburgerovou produkciou, ktorá sa k nám už roky valí všetkými možnými kanálmi, brali folklórne jarmočné divadlo nie že všetkými desiatimi, ale ešte aj rozšírenými očami, otvorenými ústočkami a roztrepotaným srdiečkom k tomu.
Ján Hamar a s ním dramaturg Daniel Luther, choreograf Ján Blaho, autor hudby Stanislav Palúch, scénografka Eva Jiřikovská a tvorkyňa bábok Beata Westrych-Zázrivec s ďalším tímom v pozadí a účinkujúcimi v dvoch alternáciách v popredí urobili na našej kultúrnej šachovnici ťah, ktorý vojde do dejín. Spojili živelnú radosť z tanca, zo spevu a z oslobodzujúceho víťazstva dobrých síl, zakódovanú v rodnom liste nášho národa, s prvkami európskych, respektíve svetových pohybových a hudobných trendov.
Detský divák možno nepostrehol rozmarný rozmer poprepletania slovenských tanečných prekáračiek s orientálnymi bojovými obratmi či ľudových rytmov s hip-hopom v silnom finále veselohry. Do formujúceho sa vedomia mu však iste vnikol signál, že oblôčikom národnej kultúry dovidí vnímavý človek nielen na koniec ulice, ale až na kraj sveta.

Benjamín Škreko