|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. marca 2011
Galko chce stiahnuť slovenských vojakov z misie na Cypre
Slovenskí vojaci by mali ukončiť pôsobenie v misii UNFICYP na Cypre, minister obrany Ľubomír Galko to ...
Zdieľať
Slovenskí vojaci, ktorí pôsobia v mierovej misii UNFICYP.Ilustračné foto SITA/Martin HavranBRATISLAVA 16. marca (WEBNOVINY) – Slovenskí vojaci by mali ukončiť pôsobenie v misii UNFICYP na Cypre, minister obrany Ľubomír Galko to odporučí vláde. „Strategické hodnotenie obrany nám ukázalo, že pôsobenie našich vojakov na Cypre má do budúcnosti minimálny význam pre rozvoj Ozbrojených síl Slovenskej republiky,“ povedal Galko na tlačovej besede. Misia totiž v porovnaní s operáciami NATO a EÚ, ale i OSN nemá taký význam pre rozvoj vojenských schopností. Desať rokov je podľa Galka dosť dlhý čas pre nepretržité pôsobenie jedného štátu v jednej misii. Príspevok Slovenska, ktoré má na Cypre takmer 200 vojakov, je vzhľadom na možnosti a najmä veľkosť krajiny nadmerný. „Aj okolité krajiny V4 udržujú v misiách OSN podstatne nižšie príspevky ako my,“ vysvetlil Galko a dodal, že Česká republika tam má desať vojakov, Poľsko 15 vojakov a Maďarsko 88 vojakov.
Kvalitatívne dosiahol náš príspevok do tejto misie podľa Galka strop, čoho príkladom je, že ambícia získať veliteľský post v misii pre Slovensko nie je v strednodobom horizonte reálna. „Po neúspechu vysokokvalitného kandidáta na post veliteľa misie, aj pre negatívny postoj Turecka je naša ochota exponovať ďalšieho kvalitného kandidáta prirodzene nízka,“ dodal Galko.
Chýbajú peniaze
Ďalším dôvodom na ukončenie misie sú výdavky. Minulý rok predstavovali náklady na ňu 8,6 milióna eur, pričom OSN refunduje iba časť výdavkov – vlani to bolo 3,4 milióna eur. Náklady ministerstva tak dosiahli 5,2 milióna eur. „Percentuálny nárast našich výdavkov a zároveň percentuálny pokles refundácie OSN sú v ostrom protiklade s neustále klesajúcim rozpočtom rezortu obrany,“ povedal minister. Napríklad v roku 2006 dalo ministerstvo obrany na misiu 3,2 milióna eur, OSN prispelo sumou 5,3 milióna eur. Z 37 percentného podielu na nákladoch na túto misiu sa tak dostal rezort obrany až na 60 percent. Galko pripomenul, že z neustále sa znižujúceho rozpočtu rezortu ide až 86 percent na obligatórne, teda povinné výdavky (mzdy, odvody, prevádzku) a iba 14 percent zostáva na modernizáciu a zahraničné operácie. „Ja sa pýtam, čo je lepšie – nebyť schopný zasiahnuť trebárs pri živelných pohromách alebo sa vzdať takejto operácie,“ pýta sa Galko a dodáva, že jeho voľba je jasná.
„My si plne uvedomujeme zahranično-politický význam tejto operácie,“ vyhlásil Galko a konštatoval, že ak by sa našli peniaze na misiu mimo rozpočtu ministerstva obrany, tak možno diskutovať o zotrvaní vojakov v nej. Slovenskí vojaci pôsobia na Cypre od roku 2001, odvtedy sa tam vystriedalo viac ako 1 900 našich vojakov.
K strategickému hodnoteniu obrany, ktoré má ukázať jej budúcnosť, sa rezort zaviazal v programovom vyhlásení vlády. „Tam sme si totiž stanovili ako cieľ menší počet operácií, ale o to s kvalitnejším príspevkom,“ vyhlásil Galko. Podľa neho to dokazuje vyslanie ďalších vojakov do misie ISAF v Afganistane, teda pyrotechnikov a špeciálnych síl, alebo transformácia misie ALTHEA v Bosne a Hercegovine, kde sme v južnom sektore prevzali velenie. „Najnovšie naši vojaci do konca tohto roka prevezmú velenie nad výcvikovým tímom v afganskej provincii Uruzgan,“ povedal dnes Galko.
Kvalitatívne dosiahol náš príspevok do tejto misie podľa Galka strop, čoho príkladom je, že ambícia získať veliteľský post v misii pre Slovensko nie je v strednodobom horizonte reálna. „Po neúspechu vysokokvalitného kandidáta na post veliteľa misie, aj pre negatívny postoj Turecka je naša ochota exponovať ďalšieho kvalitného kandidáta prirodzene nízka,“ dodal Galko.
Chýbajú peniaze
Ďalším dôvodom na ukončenie misie sú výdavky. Minulý rok predstavovali náklady na ňu 8,6 milióna eur, pričom OSN refunduje iba časť výdavkov – vlani to bolo 3,4 milióna eur. Náklady ministerstva tak dosiahli 5,2 milióna eur. „Percentuálny nárast našich výdavkov a zároveň percentuálny pokles refundácie OSN sú v ostrom protiklade s neustále klesajúcim rozpočtom rezortu obrany,“ povedal minister. Napríklad v roku 2006 dalo ministerstvo obrany na misiu 3,2 milióna eur, OSN prispelo sumou 5,3 milióna eur. Z 37 percentného podielu na nákladoch na túto misiu sa tak dostal rezort obrany až na 60 percent. Galko pripomenul, že z neustále sa znižujúceho rozpočtu rezortu ide až 86 percent na obligatórne, teda povinné výdavky (mzdy, odvody, prevádzku) a iba 14 percent zostáva na modernizáciu a zahraničné operácie. „Ja sa pýtam, čo je lepšie – nebyť schopný zasiahnuť trebárs pri živelných pohromách alebo sa vzdať takejto operácie,“ pýta sa Galko a dodáva, že jeho voľba je jasná.
„My si plne uvedomujeme zahranično-politický význam tejto operácie,“ vyhlásil Galko a konštatoval, že ak by sa našli peniaze na misiu mimo rozpočtu ministerstva obrany, tak možno diskutovať o zotrvaní vojakov v nej. Slovenskí vojaci pôsobia na Cypre od roku 2001, odvtedy sa tam vystriedalo viac ako 1 900 našich vojakov.
K strategickému hodnoteniu obrany, ktoré má ukázať jej budúcnosť, sa rezort zaviazal v programovom vyhlásení vlády. „Tam sme si totiž stanovili ako cieľ menší počet operácií, ale o to s kvalitnejším príspevkom,“ vyhlásil Galko. Podľa neho to dokazuje vyslanie ďalších vojakov do misie ISAF v Afganistane, teda pyrotechnikov a špeciálnych síl, alebo transformácia misie ALTHEA v Bosne a Hercegovine, kde sme v južnom sektore prevzali velenie. „Najnovšie naši vojaci do konca tohto roka prevezmú velenie nad výcvikovým tímom v afganskej provincii Uruzgan,“ povedal dnes Galko.