GALEKOVÁ:SR si svoj energetický sektor sama ničí G-komponentom

Bratislava 8. apríla (TASR) - Slovenská republika na jednej strane prácne dotuje 15 rokov obnoviteľné zdroje energie (OZE), s cieľom vybudovať energetickú sebestačnosť z domácich surovín, ale zároveň si svoj energetický sektor sama ničí nezmyselným poplatkom, ktorý bude tieto zdroje umelo predražovať. Uviedla to pre TASR na margo tzv. G-komponentu riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Veronika Galeková.


Upozornila, že ak susedné krajiny ako Maďarsko, Poľsko či Česká republika G-komponent nezavedú, stane sa slovenská energia prakticky nepredajnou, lebo stratí akúkoľvek konkurencieschopnosť. "Zelených výrobcov pre kritiku G-komponentu často obviňujú, že nechcú prispievať do systému a podieľať sa ňom," poznamenala Galeková.

Takto nastavený systém participácie je podľa nej však pre výrobcov z OZE, zvlášť zo Slnka, likvidačný a v trhovej ekonomike by ho nebol ochotný akceptovať nijaký podnikateľský subjekt. Akýkoľvek zavedený poplatok by sa mal prijať po diskusii.

"Participácii na systéme sa vôbec nebránime, ale nie je možné očakávať od producentov elektriny, že z vyrobenej a predanej elektriny nebudú mať žiaden zisk, či budú dokonca v strate. Takéto elektrárne sa budú zatvárať a v konečnom dôsledku nielenže nesplníme ciele stanovené do roku 2020 či do roku 2030, ale sa vrátime späť do stavu pred rokom 2010. Dôsledky nepoškodia len spotrebiteľov, ktorí sa na financovaní systému podieľali, ale aj naše spoločné životné prostredie, našu konkurencieschopnosť a energetickú nezávislosť," upozornila Galeková.

O ústavnosti, či skôr protiústavnosti G-komponentu sa za ostatných šesť mesiacov podľa Galekovej hovorilo veľa. Málo sa však hovorilo o tom, ako zavedenie spomínaného poplatku v budúcnosti ovplyvní ekonomiku elektrární, zvlášť solárnych.

"Treba povedať, že výška G-komponentu nezávisí od typu zdroja, z ktorého sa energia vyrába. Výška poplatku je určená len súčinom sadzby za prístup do distribučnej sústavy schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pre jednotlivé distribučné spoločnosti, výšky rezervovanej kapacity daného zdroja a neznámej konštanty 30 % pochádzajúcej z dielne ÚRSO. Rozdiel vo výške samotného poplatku teda primárne vytvárajú rozdielne sadzby distribučných spoločností," priblížila.

Podčiarkla, že najväčším ekonomickým problémom G-komponentu podľa výrobcov je, že sa neodvíja od množstva energie, ktorú výrobca reálne vyrobí a prípadne dodá do siete. Poplatok je totiž fixný a výrobca ho musí platiť už len na základe pripojenia do siete, bez ohľadu na to, či práve energiu vyrába alebo nie.

Tepelné a jadrové elektrárne s takýmto nastavením podľa Galekovej problém mať nemusia, keďže produkujú stály objem energie, ktorý sa dá dopredu plánovať. Naproti tomu výrobcovia OZE, obzvlášť zo slnečnej energie, objemy plánovať nemôžu na dennej báze a výkon elektrární závisí od počtu slnečných dní. Ak slnko nesvieti, nemôžu solárne elektrárne vyrábať. V takom prípade sú výrobcovia v strate, lebo náklady na údržbu či prevádzku vznikajú stále. "Ak k tomu pripočítame aj G-komponent, hovoríme v prípade solárnych elektrární o likvidácii takýchto zdrojov a nepochopeniu zelenej energetiky," povedala.

Pripomenula, že v súčasnosti stále funguje systém podpory OZE formou fixných výkupných cien, ktorý však po 15 rokoch od spustenia fotovoltickej elektrárne skončí a výrobcovia OZE sa ocitnú na voľnom trhu s energiou. Už teraz G-komponent výrazne zasahuje do návratnosti investície, keďže ju predlžuje o približne dva roky. Sotva sa ale skončí podpora výkupnými cenami, čísla sa dramaticky zmenia. Súčasná trhová cena energie sa pohybuje okolo 26 až 30 eur za megawatthodinu (MWh).

"Ak by sme počítali so scenárom, optimistickým pre výrobcov, mohla by sa v nasledujúcich deviatich až desiatich rokoch trhová cena energie zvýšiť na 50 eur za MWh. Ani vtedy by sa jednomegawattovej fotovoltickej elektrárni neoplatilo ďalej vyrábať energiu. Takáto elektráreň, ktorá po 15 rokoch od spustenia dokáže vyprodukovať priemerne asi 900 MWh ročne, vygeneruje pri cene 50 eur za MWh príjmy vo výške 45.000 eur," vyčíslila Galeková.

Upozornila, že výrobca energie však musí počítať s prevádzkovými nákladmi, ktoré sa pri takejto fotovoltickej elektrárni zvyknú pohybovať na úrovni 25.000 eur ročne. "Ak následne výrobca energie uhradí G-komponent v takmer rovnakej výške ako prevádzkové náklady, elektráreň sa stane nerentabilnou. Z ekonomického hľadiska teda nebude žiadny dôvod na jej ďalšiu prevádzku. Práve táto skutočnosť jasne hovorí o absencii podpory zelených zdrojov či chýbajúcej koncepcii rozvoja alternatívnej energetiky na Slovensku," dodala riaditeľka SAPI.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR