Gajarský folklórny súbor Slnečnica – Sunečník vždy prekročil hranice

Taký je cieľ folklórneho súboru z Gajar, ktorý ešte v roku 1956 založila Margita Rohlíčková – Voltemarová. Posledný rozhovor a úsilie, vyjadriť vďaku a úctu za jej prácu, som absolvovala asi rok pred jej odchodom na večnosť so vzájomným sľubom, že ešte čo to podopĺňame.

Na druhý svet sa táto nevšedná žena, zakladajúca vedúca folklórneho súboru Slnečnica - Sunečník v Gajaroch, pobrala 21.2. 2022. Tak slová dodávam už len osamote.

No, s pomocou jej pokračovateľky a pedagogičky Ľubice Hájek.

V roku 1956 sa začala tvoriť niť ľudskej mysle, ktorá nedá zabudnúť na tok človečenskej krvi z predchádzajúcich období.. Nezabúda a nechce. Príroda sa tak prebúdza v každom Stavaní Máje, predzvesťou veľkonočného obdobia je zasa Pochovávanie basy, život nestráca ani Záhorácka svadba či ďalšie podujatia, nadväzujúce na tradíciu. A vznikajú aj dnes nové. Prispievateľkami a akousi studnicou umu našich starých mám sú aj  nositelia tradícií, ako pred rokmi v knihe 50 rokov folklóru, mladosti a krásy…, uvádza ešte pani Margita Rohlíčková - Voltemarová. Za všetkých s láskou spomeniem ľudové rozprávačky Františku  Spustovú, Františku Slobodovú, manželov Hanákových, Hoďových…a mnoho, ozaj mnoho ďalších.

Minulosť? Nie je to vlastne čas, ktorý sa v nás s naším dotykom vždy a znova odohráva? Končí sa niečo? Nie, iba ak človek neumožní tento prenos na mladšie generácie. Ak im neumožní „ohmatať“ si tradíciu, zistiť, v čom možno pokračovať a čo možno ešte vylepšiť.

Margita Rohlíčková – Voltemarová bola v tomto fenomén. Dokonca ani jeden vojak Základnej vojenskej služby, ktorý si ju v dedine v pohraničí odkrucoval, neodišiel bez dotyku s folklórom. Dokázala vyburcovať a dostať z človeka, o čom ani sám nevedel, že to má. Bola nevšedná a jej entuziazmus bol nákazlivý. Možno to ona nakazila aj učiteľku v Gajaroch a milovníčku umenia, rovnako členku súboru Ľubicu Hájek, ktorá štafetu veru zodpovedne prebrala. Vidno,  webová stránka žije, aktivity a členovia pribúdajú, a možnosť prihlásiť svoje deti do Slnečnice – Sunečníku, stále je.

Decká cestujú. Pravidelne účinkujú na festivaloch v Rakúsku a Česku, nechýba Taliansko, Grécko, Španielsko, samozrejme susedné krajiny Maďarsko a Poľsko, ale i Srbsko, Bulharsko, Korfu, Tunis a veľa, veľa iných krajín. Vystupujú a v lete si i užívajú. Tvoria tak pomyselnú reťaz umenia tanca, spevu, hudby a slova, za tie roky po takmer celom svete. Tešia sa.

V Gajaroch nebývalo a nie je podujatia, kde by neboli pozvaní a očakávaní. Pozná ich svet folklóru na celom Slovensku. Spolupracujú pre ozaj umné spevácke a rozprávačské talenty a zdroj tradície aj s RTVS a Slovenskou akadémiou. Siahajú po nich televízie. Vydali knihy, brožúry, nahrali niekoľko CD  a DVD.     

Otvárajú plesy, ženy a muži zručné v tradičnej reči bavia na podujatiach. Súbor musí neustále pracovať aj v spolupráci so ženami zručnými v šití a opravách krojov, čepcov a vencov. Krásnych vencov plných jarných kvietkov, ktoré zdobia hlavy dievčatiek, dievčat a žien. Rovnako sú upravované a šité pánske a chlapčenské kroje.

Čas plynie, rieka prenáša tradíciu, ale asi nie je chvíle s „jasným kvetom v tvare a farbe slnka prinášajúcim radosť“ bez spomienky na jej zakladateľku Margitu Rohlíčkovú – Voltemarovú. Jej silu a hlas. Rovnako karhajúci ale najmä láskavý, keď odovzdáva túto štafetu dnešnej „Mladosti“.

Preto je potrebné práve to, aby „ona“ dnes takejto osobe poďakovala, že nemala strach, vzala do vlastných rúk zodpovednosť a čas dokázala zvečniť.