Gáborík je hrdý na spoluhráčov

Foto: SITA/Tomáš Benedikovič


VANCOUVER 28. februára (WEBNOVINY) - Medzi najväčších ťahúňov slovenskej hokejovej reprezentácie na olympijskom turnaji vo Vancouveri patril nepochybne aj útočník Marián Gáborík. Dvadsaťosemročný rodák z Trenčína, ktorý svoje narodeniny oslávil práve počas XXI. zimných olympijských hier, sa stal na západnom pobreží Kanady so štyrmi presnými zásahmi najlepším strelcom Slovenska. Aj vďaka jeho gólom sa zverenci trénera Jána Filca dokázali dostať do semifinále jedného z najkvalitnejšie obsadených hokejových turnajov posledných rokov, no potom prišli dve tesné prehry s Kanadou a Fínskom a Slováci sa museli uspokojiť s nepopulárnym štvrtým miestom.

"S odstupom času možno budeme radi aj za štvrtú priečku, ale teraz sa s tým ťažko môžeme uspokojiť. Je to rana do chrbta. Štvrté miesto je určitým spôsobom najhoršie, pretože sa hrá o medailu a keď sa prehrá, všetkých to veľmi mrzí. Neskôr sa na to možno budeme pozerať inak, pretože sa tu zišla super partia a niečo sme dokázali. Momentálne je to ale veľké sklamanie," povedal po sobotňajšej prehre s výberom Suomi 3:5 kanonier tímu zámorskej NHL New York Rangers.

Slováci prehrali s Fínskom prvú tretinu 0:1, no v tej druhej dokázali streliť tri góly, keď k obratu zavelil svojím štvrtým presným zásahom na turnaji práve Gáborík. "Mali sme to veľmi dobre rozohrané, keďže sme po dvoch tretinách viedli 3:1. Naozaj sa teraz ťažko hľadajú slová, cítim sa úplne bezradný a prázdny. Tá zemiaková medaila je veľmi horká, človek po takejto prehre trpí. Život však ide ďalej. Partia, ktorá sa tu zišla, bola vynikajúca. Ja som na všetkých chalanov skutočne hrdý. Všetci sme do toho v každom jednom okamihu dali úplne všetko, škoda, že to nevyšlo."

Z ôsmich sobotňajších gólov padol len jediný pri vyrovnanom počte hráčov na ľade. Päť videli diváci v presilovej hre, jeden v oslabení, a ten posledný do opustenej bránky pri slovenskej power-play. "Ťažko sa víťazí, keď hráme toľko minút v oslabení. Myslím si, že rozhodcovia sa tam raz alebo dvakrát upískli. Keď hráme proti takému kvalitnému tímu ako je Fínsko často oslabení, je to veľmi náročné. Pred treťou tretinou sme si v kabíne hovorili, že aj keď vedieme 3:1, nemôžeme ešte myslieť na medaily, ale musíme ísť od striedania k striedaniu. Fíni nám však dali dva rýchle góly, potom pridali aj štvrtý. Na konci sme mali šance, škoda, že to tam nepadlo," uviedol aktuálne už 60-násobný reprezentant Slovenska, ktorý svoju streleckú bilanciu v národnom výbere zvýšil po ZOH 2010 na 24 gólov. "Samozrejme, že sme si zaslúžili medailu, ale osud nám to asi neprial. Ťažko povedať, či sa takáto partia ešte niekedy stretne na olympijských hrách. Rozhodne sa nemáme za čo hanbiť, veď sme dokázali zdolať Rusov, vyradiť Švédov a do posledných sekúnd potrápiť Kanadu. Ukázala sa sila kolektívu. Ešte raz opakujem, škoda, že dnes nám to nevyšlo," zhodnotil Marián Gáborík.

Všetci slovenskí hokejoví priaznivci by boli radi, keby aspoň približne rovnaký výber mohli vidieť spolu bojovať o tie najvyššie priečky aj na budúci rok počas majstrovstiev sveta v Bratislave a Košiciach. "Nemôžem hovoriť za iných chalanov. Každý rád reprezentuje, keď je zdravý. Teraz nad tým ešte nerozmýšľame. Za tri dni ideme opäť roboty, všetci sa rozídeme do svojich klubov. Čo bude potom, uvidíme," skonštatoval Marián Gáborík, ktorý bol bezprostredne po stretnutí plný rôznych pocitov: "Takýto hokejový moment som ešte nikdy nezažil. Boli to hrozné nervy, človek má vtedy strašné správanie. Cíti také prázdno. Navyše, ja som nebol doteraz členom žiadneho slovenského medailového tímu, takže o to viac to bolí."

SITA - od vyslaného redaktora Miroslava Antola