G20 sľúbila väčšiu reguláciu a koniec riskantných praktík

Predstavitelia 20 najväčších ekonomík sveta, združených v skupine G20, sa na summite v Pittsburghu zaviazali, že ukončia riskantné praktiky
finančných inštitúcií zavedením medzinárodných smerníc na odmeny pre bankárov. Dohodli sa na pokračovaní v podporných plánoch, ktoré zahŕňajú vládne výdavky a nízke úrokové sadzby.
Podľa amerického prezidenta Baracka Obamu kroky, ktoré doposiaľ vlády podnikli, vyviedli globálnu ekonomiku z priepasti.

Podľa britského premiéra Gordona Browna starý systém medzinárodnej spolupráce skončil, keď Latinská Amerika a Ázia stále naberajú na ekonomickej sile a preto bude v
budúcnosti najdôležitejším fórom pre riešenie medzinárodných problémov skupina G20, a nie G8, ako tomu bolo doposiaľ. "Je jasné, že G8 bez G20, bez zvyšných 12 krajín je v súčasnosti
nespôsobilá rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa celej svetovej ekonomiky," uviedol ruský prezident Dmitrij Medvedev. Skupina sa dohodla, že bude žiadať aby ekonomické politiky
jednotlivých krajín boli predmetom skúmania podobnými krajinami, pričom tento proces by stanovil, či ich rozhodnutia sú ako celok v súlade s udržateľným globálnym rastom. Prísľuby G20
však nie sú dostatočne detailné a nepopisujú napríklad, ako by takýto revízny proces mal fungovať. G20 sa dohodla na prísnejšej a koordinovanejšej finančnej regulácii.

Lídri sa taktiež dohodli na povinnosti navýšenia bankového kapitálu, keď sa ekonomika dostatočne zotaví na to, aby bankám umožnila odložiť viac prostriedkov ako ochranný
vankúš voči budúcim ekonomickým poklesom. Členovia G20 opäť, tak ako na svojich stretnutiach v novembri a apríli, potvrdili, že "odmietajú protekcionizmus vo všetkých jeho formách",
nezmienili sa však, že plnenie podobných predchádzajúcich záväzkov zanedbali takmer všetci dvadsiati členovia.

Predstavitelia G20 sa na svojom summite taktiež zhodli na návrhu znížiť vládne dotácie pre fosílne palivá, akými sú ropa a uhlie, pričom pri plnej realizácii tohto návrhu podľa Obamu
pôjde o balík v objeme 300 mld. USD. V konečnom vyhlásení sa uvádza aj to, že hlasovacie práva v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a Svetovej banke, by mali viac odrážať relatívne
váhy jej členov v svetovej ekonomike, ktoré sa značne zmenili kvôli silnému rastu na rozvíjajúcich sa trhoch a v rozvojových krajinách. V súčasnosti rozvinuté priemyselné krajiny držia
približne 57 % hlasovacích práv v MMF a zvyšných 43 % rozvíjajúce sa krajiny, pričom tento pomer by sa mal zlepšiť v prospech rozvíjajúcich sa o najmenej 5 percentuálnych bodov
v Medzinárodnom menovom fonde aj Svetovej Banke.

Lídri 20 najväčších ekonomík sveta odštartovali vo štvrtok v americkom Pittsburghu dvojdňový summit, ktorého hostiteľom bol americký prezident Barack Obama. Hlavnými témami
summitu skupiny G20 boli obmedzenie odmien bankárov, reformovanie finančného dozoru a Medzinárodného menového fondu a spôsoby zabezpečenia udržateľného ekonomického rastu.
Devätnásť krajín sveta a Európska únia tak chceli podporiť obnovu narušeného svetového hospodárstva a zabrániť ďalším finančným kolapsom.

(SITA)