G. MESEŽNIKOV: V komunálnych voľbách je prevaha nestraníckych financií

Bratislava 11. decembra (TASR) – Politické strany venujú do kampaní v komunálnych voľbách menej prostriedkov než samotní kandidáti alebo subjekty, ktoré ich podporujú. V kampaniach počas komunálnych volieb je teda prevaha nestraníckych financií. Aj to je jedno zo zistení výskumu o komunálnych voľbách 2014 a financovaní kampane vo voľbách primátorov krajských miest na Slovensku. Jeho autormi sú Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky, právny expert Jaroslav Pilát či Peter Kunder z Aliancie Fair-Play.


Zistenie o prevahe nestraníckych financií je podľa Mesežnikova prekvapením. "Je to zvláštna vec, pretože z pohľadu politických strán je dôležité ovládnuť priestor. Väčšina kandidátov všeobecne v komunálnych voľbách zastupuje politické strany," povedal pre TASR. Podiel nezávislých kandidátov síce podľa jeho slov rastie, ale stále sú oproti tým straníckym v menšine.

Ako tvrdí, ukazuje sa, že politické strany nechávajú financovanie na nestraníckych aktérov. "Zhromaždili sme údaje o financovaní a potvrdilo sa nám, že v Bratislave sa do volebných kampaní vrážajú najväčšie finančné čiastky," skonštatoval Mesežnikov. Bývalý primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik dal do kampane minulý rok spomedzi ostatných kandidátov najviac, okolo 218.000 eur. Víťaz komunálnych volieb 2014 v Bratislave, súčasný primátor Ivo Nesrovnal, zhruba 214.000 eur.

Podľa Mesežnikova komunálna politika v krajských mestách je dostatočne zaujímavá, aby mobilizovala ľudí na účasť vo voľbách či motivovala potenciálnych záujemcov o funkciu v samospráve. "S tým súvisí aj to, že v pozadí sa formujú určité skupiny záujmov, ktoré sa usilujú o presadenie podpory svojich kandidátov aj prostredníctvom masívneho financovania ich volebných kampaní," vysvetlil. Ako podotkol, v menších mestách a obciach na Slovensku je spôsob komunálnej politiky iný i pozícia politických strán odlišná. "Význam aktivít, ktoré sú financované v rámci volebnej kampane je v malých sídlach menší ako v krajských mestách," povedal Mesežnikov.

Podľa jeho slov zmyslom celého projektu bolo zistiť, nakoľko sú vytvorené spoločenské, politické a právne predpoklady na presadzovanie princípov transparentnosti. Výskumníci skonštatovali, že doteraz na Slovensku takéto podmienky vytvorené neboli. "Nejaká regulácia volebných kampaní v komunálnych voľbách na Slovensku neexistovala, až ten nový zákon o voľbách a volebnej kampani teraz zavádza určité povinnosti a princípy transparentnosti," vysvetlil Mesežnikov.

Ako tvrdí, vďaka výskumu zistili, ešte predtým než zákon vstúpil do platnosti, že obsahuje isté problematické miesta. "V zákonoch sú niektoré ustanovenia, ktoré boli veľmi nevhodným spôsobom naformulované, a to sú ustanovenia o moratóriu na predvolebné prieskumy, spôsob založenia a fungovania transparentného účtu, aj v kontexte s reportovacou povinnosťou," doplnil.

Podľa Kundera posledné komunálne voľby sa udiali ešte v prostredí, keď legislatíva transparentnosť nevyžadovala. "Pre mňa bolo veľmi príjemným zistením, že predsa časť kandidátov reagovala na nejakú spoločenskú požiadavku na väčšiu transparentnosť financovania vlastnej politickej kampane, a to buď priamo cez transparentné účty, verejné deklarovanie výdavkov a príjmov, alebo aspoň, že záujemcom boli ochotní tieto údaje poskytnúť," zhodnotil.

Aby boli nasledujúce komunálne voľby na Slovensku transparentnejšie, podľa Mesežnikova treba dopracovať ustanovenia, ktoré súvisia s transparentnými účtami. "Musí byť zverejnená oveľa konkrétnejšia informácia, aby nielen kontrolné orgány, ale aj verejnosť vedela, odkiaľ peniaze prichádzajú a na čo sa míňajú," dodal.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR