12. mája 2017
Ilustračné foto. Foto: TASR/APBratislava 12. mája (TASR) - V členských krajinách EÚ sú evidentné tendencie, že z brexitu chcú vyťažiť maximum pre seba. Takáto logika môže viesť k tomu, že pri brexite prehrajú všetci. V rozhovore pre TASR to povedal Gabriel Felbermayr, nemecký ekonóm z Inštitútu ekonomických štúdií IFO.
„
Príkladom tohto prístupu je, že Frankfurt sa stane finančným centrom Únie namiesto Londýna a získa odtiaľ tisíce nových pracovných miest. Alebo sa nádejajú, že japonské a kórejské automobilky sa z Britských ostrovov presídlia do Španielska či Rumunska. To je presne logika typu, jeden vyhrá a druhý prehrá. Politici sa snažia získať obchodné výhody na úkor iných krajín namiesto hľadania cesty, aby z nich vyťažili všetci. Tieto dávno merkantilistické inštinkty brexit prebudil a podporil,“ upozornil Felbermayr.
Najhoršou alternatívou by bol takzvaný tvrdý brexit, keby neexistovala dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Veľkou Britániou. „
Hlavnými porazenými by boli samozrejme Briti. Takmer každý sektor v britskej ekonomiky by to postihlo negatívne. Z brexitu by mohlo profitovať iba poľnohospodárstvo, lebo by podstatne klesli dovozy potravín, a to by povzbudilo farmárov na Ostrovoch. Niečo podobné vidíme v Rusku, kde ako odpoveď na medzinárodné sankcie nastal rozmach domáceho poľnohospodárstva,“ konštatoval Felbermayr.
V EÚ by naopak pre brexit vyhral sektor finančných, právnych alebo konzultačných služieb, no prehral by predovšetkým priemysel. „
Najmä nemecký priemysel by stratil, pre neho je Veľká Británia veľmi dôležitý exportný trh. Rovnako by stratili aj krajiny strednej Európy, ako je Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovensko, ktoré sú dôležitými nemeckými subdodávateľmi. To je však len čiastkový obraz. Podľa našich analýz však celkovo brexit neprinesie žiadnych víťazov, ale len porazených,“ zdôraznil Felbermayr.
Rokovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o brexite sa začnú až po britských predčasných voľbách, ktoré sa budú konať 8. júna. Prioritou na rokovaniach o brexite budú práva občanov, finančné vyrovnanie a dohoda o hraničnom režime, najmä v Írsku. Hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier predpokladá, že dostatočný pokrok v rokovaniach by mohli obe strany dosiahnuť na jeseň 2017. Potom by EÚ mohla začať rokovať s Londýnom o nastavení vzťahov po brexite, čo sa týka najmä budúcej podoby obchodných vzťahov. Plán EÚ počíta s uzavretím finálnej dohody v októbri 2018. Dátum skutočného brexitu bol stanovený na 29. marca 2019, ak sa dovtedy Európska rada jednomyseľne nerozhodne o predĺžení dvojročného rokovacieho obdobia. Obdobie medzi októbrom 2018 a marcom 2019 by malo slúžiť na ratifikáciu vyrokovanej dohody oboma stranami.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR