Fujara, Terchovská muzika a gajdy sú v svetovom zozname UNESCO

Bratislava 5. mája (TASR) – Generálna riaditeľka Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) Irina Bokovová v dňoch 5. až 7. mája navštívi Slovenskú republiku (SR).


Slovenská republika zaujala svoje miesto na Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.

Pod pojmom "kultúrne dedičstvo" si netreba predstavovať len kultúrne pamiatky v podobe monumentov či súborov kultúrnych predmetov. Kultúrne dedičstvo zahŕňa aj tradície, rituály, múzické umenie, spoločenské zvyklosti, slávnostné udalosti, vedomosti a skúsenosti týkajúce sa prírody a vesmíru alebo vedomosti a zručnosti potrebné pre tradičné remeslá, ktoré možno súhrnne označiť pojmom nehmotné kultúrne dedičstvo alebo aj "žijúce dedičstvo" (angl. living heritage). Na ochranu tejto kategórie kultúrneho dedičstva, ktoré sa prenáša z generácie na generáciu, bol v roku 2003 podpísaný Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Uchádzať sa o zápis do celosvetového zoznamu UNESCO sa dá až po tom, ako sa nehmotné dedičstvo dostane do národného zoznamu.

V národnom zozname nehmotného dedičstva je v súčasnosti 11 prvkov, a to fujara, Terchovská muzika, gajdy a gajdošská tradícia, Radvanský jarmok, aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, tradičné ručné zvonenie na zvony, čičmianske ornamenty, banskoštiavnický salamandrový sprievod, tradičné bábkarstvo na Slovensku. Pribudla k nim modrotlač a horehronský viachlasný spev.

Fujara, Terchovská muzika a gajdy sa už nachádzajú v svetovom Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.

Fujara
Je krásny hudobný nástroj ľudovej kultúry označovaný aj ako "kráľovná medzi ľudovými nástrojmi". Je rozšírená len na Slovensku, osobitne na území stredného Slovenska, a už niekoľko storočí je jedným z našich národných symbolov (najstaršia písomná zmienka o fujare pochádza z 18. storočia). Fujaru tvorí dlhá drevená píšťala s tromi hmatovými dierkami. Zdobená je rôznymi ornamentmi. Jej výroba trvá niekoľko rokov. Každý nástroj je unikát. Fujara bola do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva zapísaná až v roku 2008, no už v roku 2005 bola fujara vyhlásená za Majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva.


Temperamentná terchovská muzika
Je ústne tradovaná hudobná kultúra pochádzajúca z obce Terchová a jej okolia. Pre terchovskú muziku je charakteristické 3 až 4-členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou. Typický je pre ňu aj viachlasný spev všetkých muzikantov. Terchovská muzika je od 5. decembra 2013 zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.


Gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku
Na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva sa dostali 2. decembra 2015 aj gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku. Gajdošská kultúra predstavuje súhrn všetkých kultúrnych prejavov viazaných na hudobný nástroj gajdy a jeho použitie, všetky vedomosti, ktoré tento nástroj, jeho výrobu, jeho formu a jeho používanie reprezentujú a sprevádzajú. I

de o technologické postupy výroby gájd, technickú a výtvarnú stránku gájd, tradičnú hru na gajdy a gajdošské štýly, spev pri gajdách, tanec pri gajdách, hranie piesní na počúvanie, rituály súvisiace s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd, texty gajdošských piesní, terminológiu a ľudovú slovesnosť týkajúcu sa tohto nástroja. Do gajdošskej kultúry patria okrem výrobcov nástrojov a hráčov aj spoločenstvá ľudí, ktorí sú konzumentmi gajdošskej hudby, teda predovšetkým speváci, tanečníci a poslucháči.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR