|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. augusta 2015
Friedrich Engels udivoval svet svojimi encyklopedickými znalosťami
Friedrich Engels, archívne foto
Zdieľať
Friedrich Engels, archívne foto Foto: TASR/AP
Barmen/Bratislava 5. augusta (TASR) – V stredu 5. augusta uplynie 120 rokov od úmrtia nemeckého filozofa a sociológa Friedricha Engelsa.Názorový súčasník a spoločník Karola Marxa je považovaný za menšieho mysliteľa ako jeho spolupracovník, k vývoju filozofických stanovísk marxizmu však prispel viac. Bol tvorcom tradičného marxizmu založeného na historickom materializme a dialektike.
Friedrich Engels sa narodil 28. novembra 1820 v nemeckom Barmene ako najstaršie z deviatich detí textilného fabrikanta. Na gymnáziu v rodnom meste patril k veľmi nadaným študentom, rok pred maturitou však zo školy na želanie otca odišiel a začal pracovať v rodinnej textilke. Súčasne sa priúčal obchodníckej praxi v Brémach. V roku 1841 nastúpil Engels na ročnú vojenskú službu do Berlína. Vo voľných chvíľach chodil na prednášky z filozofie, zaujalo ho najmä učenie Georga Wilhelma Friedricha Hegela. Nasledovali roky praxe v otcovom podniku na spracovanie vlny v Manchestri vo Veľkej Británii. Tu sa spoznal s Lizzie Burnsovou, ktorá sa stala jeho životnou družkou. Za manželku si ju zobral až v roku 1878, deň pred jej smrťou.
V roku 1844 na návšteve v Paríži vo Francúzsku spoznal Karola Marxa a začalo sa ich priateľstvo i plodná spolupráca. O štyri roky neskôr vyšiel v Londýne Marxov a Engelsov Manifest komunistickej strany (1848). Brožúrka začínajúca sa slovami "Po Európe mátoží strašidlo — strašidlo komunizmu" a končiaca výzvou "Proletári všetkých krajín spojte sa!", bola dlhé roky jednou zo základných príručiek ľavicových strán a hnutí vo svete. V revolučných rokoch 1848-1849 pracoval Engels v redakcii Marxových novín Neue Rheinische Zeitung v Kolíne nad Rýnom. Po neúspechu marcovej revolúcie musel utiecť z rodného Nemecka cez Paríž a belgický Brusel do Švajčiarska.
V roku 1850 sa filozof Friedrich Engels vrátil do Británie ako prokurista do firmy Ermen&Engels v Manchestri. Slušné výnosy z továrne mu umožnili finančne podporovať Karola Marxa s rodinou. V roku 1867 vyšla s Engelsovou pomocou prvá časť najväčšieho Marxovho diela Kapitál. O dva roky neskôr predal svoje podiely vo firme a ako zámožný muž sa usadil v blízkosti Marxovho bytu v Londýne. Stal sa členom 1. internacionály a prebral starostlivosť o sekretariáty v Belgicku, Dánsku, Portugalsku, Španielsku a v Taliansku. Po smrti Karola Marxa zostal Engels v Británii a pracoval na závere druhého dielu Kapitálu, ktorý vyšiel v roku 1885. V roku 1893 sa zúčastnil na kongrese 2. internacionály vo švajčiarskom Zürichu a prijal čestné predsedníctvo na kongrese. Dokončil taktiež tretí diel Kapitálu.
Prvým väčším dielom Friedricha Engelsa bolo Postavenie robotníckej triedy v Anglicku. Nasledovala Sedliacka vojna v Nemecku, Revolúcia a kontrarevolúcia v Nemecku, Anti-Dühring, Dialektika prírody, Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu, Ludwig Feuerbach a rozklad klasickej nemeckej filozofie, Vývoj socializmu od utópie k vede a mnohé ďalšie. Pri písaní prác mu pomáhali rozsiahle vedomosti z histórie a prírodných vied, ktoré získal dôkladným samoštúdiom a tiež skutočnosť, že ovládal 13 jazykov.
Friedrich Engels zomrel po krátkej chorobe 5. augusta 1895 v Londýne. Zo svojho veľkého majetku odkázal značnú sumu nemeckej sociálnej demokracii, ktorá spravuje dedičstvo po ňom, aj po Karolovi Marxovi. Podľa jeho priania bola urna s jeho popolom hodená do mora pri Eastbourne na južnom pobreží Anglicka v Británii, kde vo voľných chvíľach veľmi rád odpočíval.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR