Francúzsky video-art a ľudský faktor

Tento týždeň sa jej organizátori pokúsili prilákať aj divákov z Bratislavy. A to nielen do výstavných priestorov v dvoch objektoch, kde môžu vidieť to najlepšie  z fondov východofrancúzskych galérií, ale v ponuke bola aj prednáška riaditeľky Dijonských zbierok Evy Gonzales-Sancho. Jej prednáška  mala byť dokonca ťahákom, žiaľ, nebola. Ani bezplatný odvoz z hlavného mesta až na miesto konania v Trnavskej univerzite, ani zaujímavý hosť neprilákali do slovenského Ríma toľko návštevníkov, ako sa čakalo. A aj tá hŕstka, poväčšine študentov, odchádzala s rozporuplnými pocitmi.
Sľubovanú prehliadku rozsiahlej výstavy, či už v trnavskej galérii Jána Koniarka alebo v Synagóge, museli účastníci absolvovať takpovediac v pokluse. Pretože hlavný program - predstavenie video-umenia z francúzskych zbierok v podaní Gonzales-Sancho - bol naplánovaný v tom istom termíne. Všetko ukazovalo na organizačnú nepripravenosť.
Španielska kunsthistorička sa pokúsila odprezentovať bohaté zbierky niekoľkých východofrancúzskych fondov súčasného umenia so zameraním na video-art. Priblížila diela výrazných umelcov z celého sveta ako Thomasa Hirschhorna, Petra Downsbrougha, Patty Chang či Pia Romicke. Ťažkopádna prezentácia sa však v publiku zmenila na mučivé očakávanie záveru. Zdĺhavosti výkladu ešte pridalo neprofesionálne tlmočenie, takže návštevníci už ani nemali chuť diskutovať. Hoci kunsthistorička sa veľmi snažila, v Trnave jej to nevyšlo. Najmä pre amatérsky prístup organizátorov. Akcia výrazne zaostala za kvalitou výstavy, ktorú je možné vidieť ešte do konca októbra.  
Peter Szalay