Francúzsky inštitút na Slovensku oslávil 25 rokov založenia

Bratislava 29. decembra (TASR) – Francúzsky inštitút na Slovensku v roku 2015 oslávil švrťstoročnicu činnosti. Radca pre spoluprácu a kultúrnu činnosť a riaditeľ Francúzskeho inštitútu na Slovensku (FIS) Michel Pouchepadass v rozhovore pre TASR vysvetlil, prečo inštitút nezorganizoval jednu akciu, ale všetky podujatia od septembra do decembra označoval nápisom: 25. výročie založenia Francúzskeho inštitútu na Slovensku.


"My sme sa rozhodli neorganizovať nič špeciálne, lebo by sme účasť na oslavách poskytli limitovanému počtu ľudí. Naopak, všetko čo od septembra do konca decembra robíme, je súčasťou a nesie označenie: 25. výročie Francúzskeho inštitútu na Slovensku. Ide o prostriedok, ktorým zasiahneme oveľa vyšší počet ľudí – tých, čo sa zaujímajú o maliarstvo, fotografie, film, o prednášky, o Konferenciu OSN o klimatických zmenách COP21. Všetko je pod označením 25. výročia aj v regiónoch. A označenie 25. výročia je aj na oknách inštitútu v trvaní štyroch mesiacov," vysvetlil riaditeľ FIS.

Od chvíle, ako sa Slovensko stalo nezávislou a suverénnou krajinou doboví predstavitelia Francúzskej republiky považovali za prirodzené a nevyhnutné, aby novej krajine dali celú štruktúru, ktorá Francúzsku umožňovala byť prítomné na Slovensku. Začalo sa to kultúrou, lebo slávnostné otvorenie Francúzskeho inštitútu predchádzalo príchodu veľvyslanectva. Prišlo k rokovaniam, vďaka ktorým sa podarilo získať miesto - Kutscherfeldov palác. V ňom sa Francúzsky inštitút rozložil. "Nadišlo slávnostné otvorenie, ktoré uskutočnil osobne francúzsky prezident Francois Mitterrand 14. septembra 1990, na slávnostnom ceremoniáli vtedajší minister kultúry (Ladislav) Snopko a Alexander Dubček odovzdali symbolicky kľúče od Kutscherfeldovho paláca," pripomenul M. Pouchepadass.

"Kultúrna prítomnosť je pre nás dôležitá, lebo od začiatku sme cítili určitú atraktivitu a dokonca požiadavku slovenského obyvateľstva smerom k francúzskej kultúre. Bolo namieste, aby sme dali odpoveď na túto požiadavku," povedal.

"Nazdávam sa, že vo Francúzsku ten pocit, ten hlad slovenskej verejnosti po francúzskej kultúre v tom čase veľmi dobre vnímali, ako, podobne, aj v ďalších krajinách – Nemecku, Británii, USA – a všetky tieto štáty prišli v plnej sile z kultúrnych, ale aj politických dôvodov, pretože v tom čase išlo aj o to, aby sme, ale nielen Slovensku, ale aj Českej republike i Poľsku a tak ďalej, pomohli dostať sa spod komunistického režimu," konštatoval. "A prišla rozsiahla finančná pomoc, aby napríklad bolo možné poskytnúť štipendiá slovenským študentom a mohli ísť študovať do Francúzska, pomerne dosť finančných prostriedkov sa vložilo do otvorenia Francúzskej aliancie. V súčasnosti sú už síce len dve (v Banskej Bystrici a v Košiciach), ale od roku 1990 ich bolo asi sedem, čo je na Slovensko dosť," povedal.

"Sú tu naši lektori na univerzitách, ďalších školách. Vo Francúzskom inštitúte i Francúzskych alianciách sme poskytovali jazykové kurzy. Takže od roku 1990 sa spustilo množstvo iniciatív, aby sa francúzska strana pokúsila zasýtiť hlad slovenskej verejnosti po našej kultúre," uviedol.

"Pokiaľ ide o kurzy francúzskeho jazyka, existujú dva aspekty v tejto veci: pre nás vyučovanie francúzštiny predstavuje základ všetkého. Podľa nás ten, kto sa učí cudzí jazyk, je človek, ktorý sa väčšmi zaujíma o kultúru, má záujem navštíviť krajinu, ten, kto a priori má zvýšený záujem o danú krajinu," pokračoval. "Teda učiť sa po francúzsky znamená vstúpiť do veľkej rodiny frankofónie, ale, prirodzene, môže to dotyčnému pomôcť aj v pracovnej oblasti," objasnil. "Iný aspekt danej veci, aj keď menej príjemný, je fakt, že záujem o francúzštinu klesá. Všade vo svete, najmä v Európe, lebo je tu angličtina, ktorá vytláča iné jazyky všade vrátane Slovenska," priznal. "Našou úlohou je pokúsiť sa stoj čo stoj udržať vyučovanie francúzštiny a vytvoriť čo možno najpevnejší pilier z populácie, ktorá sa zaujíma o francúzsky jazyk, chce sa ho učiť. Máme 16 francúzskych lektorov na celom Slovensku, aj keď je to z finančného hľadiska náročné," podčiarkol.

M. Pouchepadass ďalej vysvetlil, čo pre inštitút znamenajú nové informačné technológie a dostupnosť niektorých médií na internete. Nástup digitalizácie je veľkým nešťastím a zároveň veľkým šťastím, podotkol. Nešťastím preto, lebo na začiatku ľudia prichádzali do FIS, keďže inde sa nemali ako dostať k audio kazetám, VHS kazetám, novinám, časopisom. Rozvojom digitalizácie sa ľudia dostanú k niektorým informáciám aj bez toho, aby prišli do inštitútu, dnes si možno z internetu stiahnuť všeličo – filmy, existujú noviny, časopisy na internete. "Pre knihy si ešte stále musia prísť sem a vypožičať si ich, lebo sťahovanie kníh je ešte stále komplikované," upozornil.

"Konštatujem pokles návštevnosti v knižnici inštitútu, ale nazdávam sa, že je to v dôsledku prístupu na internete, nie poklesu záujmu o francúzske noviny či časopisy. Na to, aby sme kompenzovali danú skutočnosť, sme vypracovali politiku podujatí organizovaných priamo v priestoroch inštitútu," zdôraznil. "Preto organizujeme výstavy v rýchlom slede za sebou, máme jednu výstavu mesačne u nás, aby sme pritiahli ľudí k nám. Preto, ako som nastúpil do funkcie, som zaviedol pravidelné prednášky v inštitúte. Usilujeme sa, aby každý mesiac bola jedna prednáška na rôzne témy," vysvetlil.

Je veľmi dôležité udržať si vernosť návštevníkov. "Viem, že v súčasnosti prevláda tendencia zameriavať sa najmä na mladých ľudí. Áno, je to správne, lebo mladí ľudia predstavujú budúcnosť a teda ich treba od mladosti pritiahnuť. Zastávam však názor, že si treba dať pozor a nesklamať iné generácie, v prvom rade generáciu rodičov," zdôraznil. "Preto pripravujeme aj prednáškové cykly, na ktoré síce mladí ľudia nechodia, ale prichádzajú ľudia stredného veku a s vyšším stupňom vzdelania, ale ja hovorím: je to dobre, lebo ich nemožno odradiť," vyzdvihol. Ako príklad riaditeľ FIS pripomenul večierok z roku 2014 pri príležitosti 85. výročia narodenia speváka Charla Aznavoura. "V sále boli ľudia vo veku 40 rokov a viac, ale pritom sála bola úplne zaplnená. Povedal som si, tých 100-120 osôb sú tí, čo skutočne milujú Francúzsko, sú to vyslanci francúzskej kultúry, aj keď tento aspekt kultúry sa dnes môže zdať byť minulosťou," uviedol. "Je dôležité, aby sme si udržali mladú generáciu, ale rovnako sa nemôžeme odrezať od strednej či staršej generácie," podčiarkol.

Michel Pouchepadass upozornil, že v roku 2014 stál FIS pri zrode Ceny Imra Weinera-Kráľa. "To je niečo dôležité pre naše bilaterálne kultúrne vzťahy," akcentoval. Slovenský maliar pochádzajúci z Považskej Bystrice Imro Weiner-Kráľ (1901–1978) časť života prežil vo Francúzsku. Prvýkrát bola Cena Imra Weinera-Kráľa udelená v roku 2014 slovenskému umelcovi Jánovi Zoričákovi, ktorý je známy na celom svete a 45 rokov žije vo Francúzsku. V polovici októbra 2015 cenu získali dve ženy – bývalá riaditeľka Cité Internationale des arts Simone Brunau a Mária Horváthová.





UPOZORNENIE: TASR k správe ponúka fotoreportáž.











Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR