Francúzsko chce systematické kontroly na letiskách schengenskej zóny

Brusel 12. marca (TASR) - Francúzsky minister vnútra Bernard Cazeneuve dnes na bruselskom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti pred rezortnými kolegami z členských štátov EÚ obhajoval potrebu vykonávať systematické a koordinované kontroly európskych občanov na letiskách v schengenskom priestore.

Toto opatrenie by podľa jeho slov malo zabrániť náboru ďalších džihádistov do radikálnych moslimských organizácií.

"Potrebujeme čo najskôr systematické a koordinované kontroly, pretože len tie zaistia účinné opatrenia proti riziku teroristických útokov," uviedol Cazeneuve. Upozornil, že pribúda počet európskych občanov, ktorí sa zapájajú do teroristických akcií v Iraku a Sýrii.

Podľa odhadov EÚ už okolo 3000 až 5000 mladých bojovníkov z členských krajín únie podľahlo náboru džihádistických zoskupení.

Francúzsky návrh na pravidelné kontroly na letiskách v Schengene nemá jednomyseľnú podporu krajín EÚ. Kritici oprávnene poukazujú na skutočnosť, že kódex upravujúci režim kontroly schengenských hraníc zakazuje systematické kontroly.

"Nemusím reformovať schengenský kódex, aby sme zaviedli systematické kontroly. Musíme prekonať tieto rozpory a byť pragmatickí," zhodnotil vzniknutú situáciu Cazeneuve. Prísnejšie kontroly na letiskách sú podľa neho "nevyhnutným nástrojom", ako zabrániť odchodu ďalších európskych občanov do džihádistického tábora.

Okrem fenoménu džihádistických bojovníkov je EÚ vystavená aj obrovskému tlaku migrantov. Lotyšský minister vnútra Rihards Kozlovskis dnes pripomenul, že migračný tlak vôbec neustáva.

Podľa údajov Agentúry pre správu operatívnej spolupráce pri vonkajších hraniciach (FRONTEX) sa počet prípadov nelegálneho prekročenia hraníc medzi rokmi 2013 a 2014 strojnásobil - zo 100.000 na 274.000 imigrantov. Situácia sa zhoršuje najmä na juhu a na východe EÚ. Taliansko v priebehu jedného roka hlási štvornásobný nárast počtu nelegálnych prisťahovalcov (zo 45.000 na 174.000). K zdvojnásobeniu prípadov došlo aj vo východnom Stredomorí (okolo 50.000 osôb) a tlak bol citeľný aj na Balkáne (ročný nárast z 20.000 na 37.000), predovšetkým na hranici medzi Maďarskom a Srbskom.

Tento fenomén stavia EÚ pred otázky o solidarite v oblasti prijímania imigrantov a žiadateľov o azyl. Zhoršovanie situácie na vonkajších hraniciach únie spôsobuje tlaky aj v jej vnútri, pretože nahráva do kariet xenofóbnym a extrémistickým hnutiam, ktoré kritizujú oficiálnu politiku členských krajín.

Pred ministrami spravodlivosti a vnútra stoja vážne výzvy. Viaceré krajiny už začali sprísňovať pravidlá pre žiadateľov o azyl. Urobilo tak Dánsko a Belgicko. Nemecko a Švédsko hlásia, že ich systémy sú preťažené, k čomu v posledných mesiacoch prispela aj nečakaná vlna azylantov z Kosova.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR