|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. júna 2012
Francúzi si volia parlament, rozhodnú o reformách prezidenta
Vo Francúzsku sa v nedeľu začalo prvé kolo parlamentných volieb, ktoré naznačí, či nový prezident Francois Hollande bude schopný splniť svoje dávnejšie sľuby. V súčasnom parlamente ...
Zdieľať
PARÍŽ 9. júna (WEBNOVINY) - Vo Francúzsku sa v nedeľu začalo prvé kolo parlamentných volieb, ktoré naznačí, či nový prezident Francois Hollande bude schopný splniť svoje dávnejšie sľuby.
V súčasnom parlamente dominujú poslanci z pravicovej Únie za ľudové hnutie (UMP) niekdajšieho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, v prieskumoch však suverénne vedie Hollandova Socialistická strana (PS).
Nie je však jasné, či sa ľavičiarom podarí získať v Národnom zhromaždení pohodlnú nadpolovičnú väčšinu.
Funkčné obdobie Hollanda, ktorý sa postavil na čelo krajiny minulý mesiac, sa približne kryje s päťročným funkčným obdobím poslancov budúceho parlamentu. Nový šéf Elyzejského paláca pritom na zvýšenie daní pre bohatých, nárast počtu učiteľov alebo zníženie veku odchodu do dôchodku potrebuje jeho legislatívnu podporu. Ak by sa socialistom predsa len nepodarilo zvíťaziť, Hollande by čelil situácii, ktorú francúzski politológovia označujú za "kohabitáciu".
Ide o stav, keď prezident pochádza z opačného politického tábora ako premiér. V moderných dejinách Francúzska sa tak stalo len trikrát, naposledy na prelome storočí, keď prezidentom bol pravičiar Jacques Chirac a premiérom ľavičiar Lionel Jospin.
Voľby bude ostro sledovať aj Marine Le Penová, neúspešná prezidentská kandidátka, ktorá však v nedávnom prvom kole volieb skončila na slušnom treťom mieste hneď sa Sarkozym. Jej stúpajúca popularita by mohla pomôcť kandidátom Národného frontu dostať sa do parlamentu prvýkrát od 80. rokov minulého storočia.
Krajne pravicová strana mala pritom v Národnom zhromaždení svojich zástupcov len v rokoch 1986-1988, keď vo Francúzsku na veľmi krátky čas fungoval pomerný systém.
O všetkých 35 poslancov však Národný front prišiel po tom, ako sa krajina vrátila späť k väčšinovej voľbe.
Národné zhromaždenie má 577 miest a Hollandovi socialisti potrebujú na zisk jednoduchej väčšiny získať aspoň 289 mandátov. Kandidáti, ktorí si vo svojich obvodoch zabezpečia 50-percentný zisk, sa automaticky stávajú poslancami. Tých, ktorým sa to nepodarí a získajú aspoň 12,5 percenta, čaká druhé kolo.
V súčasnom parlamente dominujú poslanci z pravicovej Únie za ľudové hnutie (UMP) niekdajšieho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, v prieskumoch však suverénne vedie Hollandova Socialistická strana (PS).
Nie je však jasné, či sa ľavičiarom podarí získať v Národnom zhromaždení pohodlnú nadpolovičnú väčšinu.
Funkčné obdobie Hollanda, ktorý sa postavil na čelo krajiny minulý mesiac, sa približne kryje s päťročným funkčným obdobím poslancov budúceho parlamentu. Nový šéf Elyzejského paláca pritom na zvýšenie daní pre bohatých, nárast počtu učiteľov alebo zníženie veku odchodu do dôchodku potrebuje jeho legislatívnu podporu. Ak by sa socialistom predsa len nepodarilo zvíťaziť, Hollande by čelil situácii, ktorú francúzski politológovia označujú za "kohabitáciu".
Ide o stav, keď prezident pochádza z opačného politického tábora ako premiér. V moderných dejinách Francúzska sa tak stalo len trikrát, naposledy na prelome storočí, keď prezidentom bol pravičiar Jacques Chirac a premiérom ľavičiar Lionel Jospin.
Voľby bude ostro sledovať aj Marine Le Penová, neúspešná prezidentská kandidátka, ktorá však v nedávnom prvom kole volieb skončila na slušnom treťom mieste hneď sa Sarkozym. Jej stúpajúca popularita by mohla pomôcť kandidátom Národného frontu dostať sa do parlamentu prvýkrát od 80. rokov minulého storočia.
Krajne pravicová strana mala pritom v Národnom zhromaždení svojich zástupcov len v rokoch 1986-1988, keď vo Francúzsku na veľmi krátky čas fungoval pomerný systém.
O všetkých 35 poslancov však Národný front prišiel po tom, ako sa krajina vrátila späť k väčšinovej voľbe.
Národné zhromaždenie má 577 miest a Hollandovi socialisti potrebujú na zisk jednoduchej väčšiny získať aspoň 289 mandátov. Kandidáti, ktorí si vo svojich obvodoch zabezpečia 50-percentný zisk, sa automaticky stávajú poslancami. Tých, ktorým sa to nepodarí a získajú aspoň 12,5 percenta, čaká druhé kolo.