Francúzi oslávia Deň Bastily, žlté vesty sú opäť v pohotovosti

Paríž 12. júla (TASR) - Francúzsko si 14. júla pripomenie 230. výročie dobytia Bastily. Po vojenskej prehliadke na Elyzejských poliach a oficiálnom programe pozval francúzsky prezident Emmanuel Macron prezidentov a predsedov vlád európskych krajín pri príležitosti štátneho sviatku na slávnostný obed, informovala webová stránka Elyzejského paláca.


Podľa posledných informácií sa do Paríža a na Elyzejské polia chystajú i tisíce sympatizantov tzv. žltých viest, pričom na jednej zo sociálnych sietí záujem o účasť na manifestácii prejavili desaťtisíce osôb. Internetový magazín žltých viest (www.gj-magazine.com) vyzval sympatizantov, aby prišli do Paríža v karavanoch a na iných vozidlách, na motorkách, bicykloch i peši. Zhromaždiť sa majú v regiónoch a pripájať sa do karavány tak, aby prišli v čo najvyššom počte k hlavnému mestu 13. júla a vstúpili doň spoločne. "Dá sa ľahko predstaviť, čo by spôsobil masívny príchod takej karavány: táborenie žltých viest na Námestí Bastily alebo na Elyzejských poliach? A ak by karavánu zastavili na trase, nastane obrovská blokáda okolo Paríža," píše sa na webe žltých viest.

Symbolicky v deň štátneho sviatku vlastník otvorí zreštaurovanú historickú reštauráciu s pivárňou na Elyzejských poliach Le Fouquet's. Nachádza sa v budove z roku 1899, v ktorej je aj rovnomenný hotel. Reštauráciu úplne zrenovovali v roku 2017. Vydrancovali a podpálili ju 16. marca tohto roku počas jednej zo svojich demonštrácií sympatizanti sociálneho hnutia žltých viest. Ako informovali viaceré francúzske médiá, 110 pracovníkov príde v nedeľu do obnovenej reštaurácie, aby návštevníkom poskytli možnosť vychutnať si gastronomické lahôdky. Špeciálne budú v nedeľu otvorené aj historické salóny na prvom poschodí, aby sa mohli pozerať na vojenskú prehliadku. Le Fouquet's je známa aj tým, že ju v roku 2007 navštívil Nicolas Sarkozy po svojom víťazstve v prezidentských voľbách.

Tradičnou súčasťou francúzskeho štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily je vojenská prehliadka na Elyzejských poliach, ohňostroje, bály, bankety, pikniky a ľudová veselica.

Od začiatku slávenia tohto sviatku sa vo Francúzsku kládol dôraz na vlastenectvo a na jeho vojenský charakter. Preto, aby sa pripomenula skutočnosť, že Francúzsko sa spamätalo z porážky utŕženej pruskými vojskami v roku 1870.

Štátny sviatok je pripomienkou dobytia pevnosti a väzenia Bastily 14. júla 1789. Táto udalosť znamenala začiatok francúzskej revolúcie.

Bastila, presnejšie Bastila sv. Antona, bola pôvodne pevnosťou na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Pevnosť slúžila ako posilnená obrana brány sv. Antona a hradieb vo východnej časti Paríža.

Parížsky richtár Hugues Aubriot ju dal postaviť najskôr so štyrmi vežami, čo zodpovedalo dobovému budovaniu pevností. Výstavba počas vlády kráľa Karola V. trvala od roku 1370 do roku 1383. Samotná budova bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká. Okolo pevnosti sa tiahla priekopa, do ktorej napúšťali vodu zo Seiny. K štyrom vežiam dostavali postupne ďalšie štyri.

Bastila sa používala ako väzenie už za vlády kráľa Ľudovíta XI. (1461-1483), ale až kardinál Richelieu (prvý minister Ľudovíta XIII. v rokoch 1624-1642) ju zmenil na väznicu.

Bolo to zariadenie pre pomerne dobre situovaných ľudí (šľachticov, vysokej buržoázie), ktorí v nej mali k dispozícii pomerne veľké priestory s vyberaným jedlom a sluhami. Počet väzňov nikdy nepresiahol 45. Avšak v Bastile boli aj cely pre "obyčajných" väzňov s oveľa horšími podmienkami na výkon trestu.

Symbolom začiatku francúzskej revolúcie sa budova stala po tom, ako ju 14. júla 1789 dobyl revolučne naladený ľud, ktorý v nej hľadal zbrane a pušný prach. O dva dni neskôr budovu úplne zbúrali a časť kameňov predal obchodník Pierre-Francois Palloy ako spomienkové predmety. Zvyšná väčšia časť kameňov sa použila na výstavbu Mosta svornosti cez rieku Seina.

Štrnásty júl sa oslavoval ako sviatok už od roku 1790, ale v ďalších rokoch sa doboví vládcovia nevedeli dohodnúť, presne ktorý deň sa má sláviť. Až v roku 1880 Senát schválil návrh zákona Benjamina Raspaila, ktorým bol za štátny sviatok vyhlásený 14. júl.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR