Francúz Jean-Paul Sartre bol otcom ateistického existencializmu

Paríž/Bratislava 15. apríla (TASR) - Francúzsky filozof, prozaik, dramatik a esejista Jean-Paul Sartre zomrel pred 35 rokmi.


Existencialistický románopisec, ktorý dokázal prepojiť filozofiu a beletriu, bol vnímaný ako vedúca intelektuálna osobnosť svojej doby. Ústrednou kategóriou jeho filozofie bola sloboda, zastával ľavicové nekomunistické postoje a vyznával nekompromisnú intelektuálnu angažovanosť. Vo svojich dielach riešil naliehavé otázky existencie. Z tvorby francúzskeho velikána treba spomenúť diela Bytie a ničota (1943), Existencializmus je humanizmus (1946), Múr (1939), romány Nevoľnosť (1938) či Cesty k slobode (1945-1949) alebo autobiografickú knihu Slová (1964).

Jean-Paul Sartre sa narodil 21. júna 1905 v Paríži do rodiny námorného dôstojníka Jeana-Baptista Sartra. Ako dvojročný o otca prišiel a po návrate matky k rodičom vyrastal u starého otca Charlesa Schweitzera. Už v mladosti písal fantastické poviedky a vysokoškolské štúdium ukončil ako najlepší žiak z filozofickej triedy. V rokoch 1929 a 1931 slúžil vo francúzskej armáde, neskôr pôsobil ako gymnaziálny profesor v mestách Le Havre, Lyone a Paríži, kde sa usadil s celoživotnou družkou Simone de Beauvoireovou (tiež filozofka a spisovateľka). V meste na Seine sa zakrátko stal vedúcou intelektuálnou osobnosťou svojej doby, ktorá šírila filozofické myslenie založené na kritike buržoázie, jej istôt, práv a povinností. Jean-Paul Sartre vytvoril filozoficky a umelecky veľmi pôsobivý a vplyvný variant existencializmu, ktorý vzbudil značný ohlas najmä v období fašistickej okupácie. Po druhej svetovej vojne sa rozšíril ako jeden z dominujúcich myšlienkových prúdov nielen vo Francúzsku, ale v rôznych modifikáciách aj za jeho hranicami - na americkom i ázijskom kontinente. Počas svojho života filozof viackrát v náznakoch sympatizoval s marxizmom, ale nikdy sa definitívne nepriklonil ku komunistom. Ako jeden z mála intelektuálov verejne protestoval proti okupácii Československa v roku 1968. 

Je autorom významných filozofických diel Bytie a ničota (L'Etre et le Néant, 1943) a Existencializmus je humanizmus (L’existencialisme est un humanisme, 1946). Pred nimi však vzbudil neobyčajnú pozornosť románom Nevoľnosť (La Nausée, 1938), ktorý predstavoval prvý prienik ateistického existencializmu do francúzskej umeleckej literatúry. Svoj pohľad na španielsku občiansku vojnu, extrémne vypäté životné situácie a pocity hlbokej dezilúzie ľudí počas vojny stvárnil spisovateľ v zbierke piatich noviel Múr (Le Mur, 1939). Ku kľúčovým dielam Sartrovej tvorby patrí tiež autobiografická kniha Slová (Les Mots, 1964), alebo drámy Muchy (Les Mouches, 1943) a S vylúčením verejnosti (Huis-clos, 1944).

V roku 1964 získal Sartre Nobelovu cenu za literatúru, odmietol ju však prevziať, pretože odmietal všetky oficiálne ocenenia.

Jean-Paul Sartre zomrel 15. apríla 1980 v Paríži vo veku 74 rokov.

"Človek nie je súhrnom toho, čo má, ale súhrnom všetkého, čo ešte nemá a čo ešte môže dosiahnuť," tvrdil filozof, ktorý výrazne ovplyvnil myslenie a postoje mnohých ľudí v 20. storočí.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR