Fotografická výstava Svet Sergeja Paradžanova - umenie bez hraníc vo DVORANE MK SR

BRATISLAVA 26. októbra (WN/PR) -


Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Ministerstvo kultúry Arménskej republiky
Národné osvetové centrum
Agentúra SITA
Vás srdečne pozývajú na výstavu
SVET SERGEJA PARADŽANOVA – UMENIE BEZ HRANÍC
Miesto konania: DVORANA MK SR, Nám. SNP 33, Bratislava
Otvorené denne od 10,00 hod. do 18,00 hod. okrem pondelka
Slávnostné otvorenie výstavy – 28.10.2009 o 18,00 hod.
Kurátor výstavy: Zaven Sarkisyan
Výstava potrvá do 16.11.2009

Významný filmový režisér a umelec Sergej Paradžanov povedal: „Mám tri vlasti – narodil som sa v Gruzínsku, pracoval som na Ukrajine a umriem v Arménsku“.

Sergej Paradžanov (Sargis Paradžanjanc) sa narodil v roku 1924 v Tbilisi v arménskej rodine. Po ukončení VGIK (Štátny inštitút kinematografie) odišiel do Kyjeva do štúdia A. Dovženka, kde v roku 1963 vytvoril film Tiene zabudnutých predkov, ktorý mu priniesol svetovú popularitu.
Akokoľvek je to paradoxné, po tomto úspechu sa dostavili ťažkosti.
Jeho nasledujúci protivojnový film Kyjevské fresky bol zakázaný.
V roku 1966 ho pozvali do Arménska, kde vytvoril svoj najlepší film Sajat-Nova, ktorý sovietska cenzúra po značných skráteniach horko-ťažko vypustila na plátna kín pod názvom Farba granátového jablka. Napriek tomu film získal medzinárodné uznanie, čím vyvolal ešte väčšiu nespokojnosť vlády.
Režisér bol dvakrát odsúdený na päť rokov na Ukrajine a na sedem a pol mesiaca v Gruzínsku, v dôsledku čoho bol na pätnásť rokov pozbavený možnosti pracovať v kinematografii. Až v roku 1983 mu v Gruzínsku povolili natočiť film Suramská pevnosť. Hoci Paradžanov veľa a nezaslúžene trpel, v jeho tvorbe nie je popudenie, pretože vyznával princíp, že na zlo treba odpovedať dobrom a, ako neraz hovoril, pomstiť sa láskou. Dosvedčuje to aj fakt, že po začatí arménsko-azerbajdžanského konfliktu v roku 1988 sa rozhodol pokračovať v práci na filme Ašik-Kerib s moslimskou tematikou, ktorý natáčal predovšetkým v Azerbajdžane, čo Arménsko neprijímalo s nadšením.

Počas rokov, kedy mal Paradžanov zakázanú činnosť filmovania a dokonca aj v období, kedy bol uväznený, pokračoval v umeleckej tvorbe – kreslil, vytváral koláže, bábky a klobúky zo všetkého, čo sa mu dostalo pod ruky.

„Zakázali mi natáčať film, tak som začal robiť koláže. Koláž – to je zlisovaný film“ – hovoril a bola to pravda.

V roku 1988 sa arménska vláda rozhodla postaviť Paradžanovovi dom a múzeum v Jerevane. Ale, ako často žartoval Paradžanov, jeho život je podobný príbehu v Traviate - keď sa Alfréd nakoniec vracia, Violeta umiera.

Bohužiaľ, kvôli zemetraseniu v roku 1988 bola výstavba múzea ukončená až v roku 1991 – rok po smrti Paradžanova, ktorý zomrel v Jerevane v roku 1990.

Paradžanov sa rád fotografoval a často sám vymýšľal námety na snímky. Veľa jeho známych fotografií sú výsledkom spolupráce fotografa a jeho samého. Okrem toho, po získaní týchto fotografií, ich vystrihoval a robil z nich koláže.

Na výstave sú zastúpené ako fotografie, tak aj reprodukcie niektorých jeho známych koláží a kresieb.

Kontaktné osoby:
Andrea Buschova – buschova@nocka.sk
Mariana Dobrotová – dobrotova@nocka.sk
www.nocka.sk