Fotografia, z ktorej počuť krik dieťaťa, získala Pulitzera

BRATISLAVA 17. apríla (WEBNOVINY) - Prestížnu americkú novinársku Pulitzerovu cenu získal tento rok afganský fotograf Massoud Hossaini z francúzskej tlačovej agentúry Agence France-Presse (AFP).


Porota 30-ročnému fotografovi udelila ocenenie v kategórii spravodajská fotografia za „dojemnú fotografiu dievčatka plačúceho po samovražednom bombovom útoku v zaplnenom chráme v Kábule.“ AFP takto získala vzácne ocenenie po prvý raz.

Fotografia afganského dievčatka stojaceho uprostred mŕtvych tiel zachytáva bezprostredný moment skazy po útoku na šiitský chrám. Hossaini, ktorý je v AFP od roku 2007, bol len niekoľko metrov od miesta, kde bomba zabila 6. decembra 2011 najmenej 70 ľudí.

„Výbor Pulitzerovej ceny ocenil jedného z našich najodvážnejších a najlepších fotožurnalistov, Massouda Hossainiho, ale cena je zároveň uznaním pre AFP a jej zdôrazňovanie kvality a prístupu k novinárskej práci. Bravo, blahoželáme Massoudovi,“ povedal výkonný riaditeľ tlačovej agentúry Emmanuel Hoog.

Hossaini, ktorý pracuje z Kábulu, „je šťastný“ a ani nemohol spať, keď sa dozvedel o získaní ceny. „Chcem byť hlasom ťažkého života a momentov, ktoré tu ľudia žijú.“

„Pozeral som sa cez kameru, keď náhle došlo k silnému výbuchu. Chvíľu som zostal ako omráčený, len som pocítil vlnu explózie ako bolesť v mojom tele. Spadol som na zem,“ popisuje príbeh spojený s fotografiou.

„Je to moja práca, preto som utekal opačným smerom ako ostatní. Keď sa dym rozplynul, stál som uprostred mŕtvych tiel. Boli jedno na druhom. Stál som práve tam, kde bol samovražedný útočník.“

Hosaini bol v „šoku“ a chvíľu „nevedel, čo robiť.“ „Viem, že som plakal, bolo to zvláštne, nikdy predtým som takto nereagoval,“ povedal pre AFP po decembrovom útoku v Kábule.

„Jediné, čo som vedel bolo, že to musím zachytiť, všetko, tú bolesť, ľudí utekajúcich, plačúcich, bijúcich sa do pŕs a kričiacich smrť al-Kájde, smrť Talibanu.“

Hossaini potom uvidel dievčatko, asi 10 až 12-ročné. „Keď Tarana videla, čo sa stalo jej bratovi, bratancom, strýkom, matke, starej mame a ľuďom okolo, len kričala. Tento ťažký šok bolo to, čo som chcel zachytiť,“ povedal Hossaini.