FOTO: Štokholmské víťazstvá nad ZSSR boli symbolom odplaty za inváziu

Štokholm/Bratislava 21. marca (TASR) - Pred 50 rokmi sa v Štokholme konali majstrovstvá sveta (MS) v hokeji, ktoré mali výraznú politickú príchuť. Reprezentanti Československa počas pamätného šampionátu v roku 1969 dvakrát zdolali výber vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), ktorého vojská od 21. augusta 1968 okupovali vtedajšiu Československú socialistickú republiku (ČSSR).


V prvom zápase 21. marca 1969 vyhrali reprezentanti Československa nad sovietskou zbornou 2:0. Druhý a ešte emotívnejší duel sa odohral 28. marca 1969, v ktorom hokejisti ČSSR zdolali ZSSR 4:3. Po zápase vypukli v uliciach Československa búrlivé oslavy spojené s protestom proti prítomnosti sovietskych okupačných vojsk.



"Povedali sme si, že treba dokázať, že nie tankami, ale výkonmi možno poraziť Rusov, ktorí mali vtedy podľa môjho názoru najsilnejšie mužstvo v histórii," zaspomínal si pre TASR vtedajší kapitán československého hokejového tímu Jozef Golonka.

Pokus o demokratizačný proces ČSSR vedený Alexandrom Dubčekom a známy ako Pražská jar zastavila invázia vojsk ZSSR, Poľska, Maďarska a vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) v noci z 20. na 21. augusta 1968. Jej dôsledkom nebolo len zastavanie tohto procesu, ale aj 20-ročná prítomnosť sovietskych vojsk na území Československa. Posledný vojenský transport opustil Československo až 19. júna 1991.



Legendárny svetový šampionát sa mal pôvodne konať v Československu. Do Švédska sa presunul práve pre inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. Boli to prvé majstrovstvá od okupácie, na ktorých sa mali stretnúť reprezentanti Československa s výberom ZSSR. Už tento fakt predznamenával, že duely medzi oboma rivalmi budú mať silný emotívny náboj.

Vtedajšiu hokejovú výpravu viedli tréneri Jaroslav Pitner a Vladimír Kostka. Kapitánom mužstva bol Slovák a kanonier Slovana Bratislava Jozef Golonka. Výber tvorili aj ďalší hráči, ktorí sa neskôr stali legendami českého a slovenského hokeja. V zostave figurovali mená ako Vladimír Dzurilla, Miroslav Lacký, Jan Suchý, Josef Horešovský, Oldřich Machač, Fratišek Pospíšil, Vladimír Bednář, František Šefčík, Jaroslav Jiřík, Jan Hrbatý, Jaroslav Holík, Jiří Holík, Richard Farda, Václav Nedomanský, Josef Černý, Jan Klapáč, Jan Havel a Josef Augusta.



Ako spomína Jozef Golonka, v hokejovom mužstve boli aj hráči, ktorí sa pred rokom 1968 angažovali v zväze mládeže, v Komunistickej strane Československa, či dokonca v Zväze československo-sovietskeho priateľstva. V postoji k okupácii však boli všetci zajedno: "Jednotne sme si povedali, že toto sa nemôže stať, aby iný štát vstúpil do Československa a strieľalo sa tu. Všetci sme boli za Dubčeka. Vtedy sa hralo za Dubčeka. Hralo sa zaňho na olympiáde v roku 1968, ešte keď bol vo funkcii, a teraz sa zaňho hralo znovu," uviedol Jozef Golonka.



Prvý zápas 21. marca 1969 sa odohral na štokholmskom štadióne pred 8000 divákmi, medzi ktorými boli aj mnohí emigranti z okupovaného Československa. Švédski fanúšikovia skandovali pri vstupe československých hokejistov na ľad: "Dubček! Dubček!"

Hokejisti nabudení aj politickými udalosťami z augusta 1968 zdolali sovietsku zbornú 2:0. Góly strelili Jan Suchý a Josef Černý. Okrem obetavej hry sa československí reprezentanti predviedli aj odvážnym gestom, keď odmietli po zápase podať ruky hokejistom ZSSR, čím jasne a na medzinárodnej scéne demonštrovali odmietavý postoj k okupácii svojej vlasti. Československí hokejisti prejavili odvahu nielen na ľade, ale aj po zápase, keď poskytovali rozhovory aj reportérom Rádia Slobodná Európa.



Radosť po zápase zavládla aj v uliciach československých miest. Oslavujúci ľudia v Prahe či v Bratislave vnímali hokejovú prehru ZSSR ako symbolickú odplatu za august 1968. Bratislavské ulice zaplnili prevažne študenti z vysokoškolských internátov, ktorí sa presunuli aj pred byty Dzurillu a Golonku, kde im ďakovali za predvedený športový výkon a spievali štátnu hymnu.

Pred druhým zápasom, ktorý sa odohral 28. marca 1969 sa niektorí československí reprezentanti na čele s Golonkom rozhodli, že si na dresoch prelepia päťcípu hviezdu, ktorá bola súčasťou vtedajšieho štátneho znaku ČSSR. S takto vylepšenými dresmi nastúpili pred 10.000 divákmi proti sovietskej zbornej. V hľadisku sa opäť objavili transparenty, ktoré mali silný politický podtón. Dramatický zápas sa skončil 4:3 v prospech ČSSR, keď víťazný gól strelil Jaroslav Holík.

Po zápase prepukli v Československu oslavy spojené s demonštráciami proti prítomnosti sovietskych vojsk na území ČSSR. Mestá zaplavili letáky a nápisy na stenách ČSSR - okupanti 4:3.

Reprezentanti napokon priniesli domov "iba" bronzové medaily, ale s príchuťou zlata. Po návrate sa hokejisti stali pre mnohých občanov Československa hrdinami. Radosť a vzdor proti politickej moci však netrvala dlho.

Hráči ako aj realizačný tím boli za svoje správanie na majstrovstvách vyšetrovaní vtedajšou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB). Pozápasové protesty pred sovietskymi vojenskými posádkami neostali ani bez silnej odozvy vtedajšieho sovietskeho politického vedenia. Už 30. marca 1969 zasadlo byro Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany sovietskeho zväzu (KSSZ) a prijalo rozhodnutia, ktoré na ďalších 20 rokov uvrhli Československo do normalizačného temna.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR